Oblúkom sa vraciame k jednej nenápadnej, no o to dôležitejšej návšteve. Na začiatku jesene prišla do Bratislavy poľská delegácia so svojím projektom Polish Jazz 1918 – 2018. V čase, kedy slovenská hudba preniká čoraz viac do zahraničia a náš skromný trh sa otvára umelcom, ktorí nie sú z mainstreamových vôd. Poliaci vedia, ako zaujať a predať sa do sveta. Tento projekt bol toho živým dôkazom a stal sa dôležitým nielen pre jazzovú scénu, ale aj pre hudobníkov z iných žánrov. Je povzbudzujúce vedieť, že sa o vás zaujíma aj váš väčší a silnejší sused. Iniciátori projektu – Ula a Robert – sa rozrozprávali o možnej spolupráci medzi Poľskom a Slovenskom a načrtli aj ďalšie zaujímavé témy.
Robert: Navštevujeme našich susedov, aby spolu oslávili naše výročie. Uvedomujeme si skutočnosť, že Poľsko získalo suverenitu v roku 1918, ale dôvody prečo sme tu sú len umelecké a hľadáme spoločné veci v hudbe. Hudbu považujeme za univerzálny jazyk, ktorý môže byť použitý bez tlmočníka. Je to obzvlášť dôležité, pretože sme si všetci vedomí vzájomnej existencie, máme nejaké predstavy o sebe navzájom, ale nie sú nasledované skutočnými priateľstvami, skutočnými spoluprácami, reálnymi rozhovormi a diskusiami.
Ula: Sme tu preto, aby sme spoločne oslávili, ale aj nadväzovali kontakty a prehĺbili spoluprácu, ktorá otvorí novú kapitolu našej koexistencie v regióne.
Robert: Neexistuje taká vec ako diktatúra v kultúre. Kultúra je sloboda a jazz je vyjadrením slobody bez obmedzení.
Robert: Don´t Panic! We´re From Poland je značka inštitútu Adam Mickiewicz. Navzájom sa poznáme a podporujeme. Naša iniciatíva je financovaná zo zdrojov Ministerstva kultúry a národného dedičstva Poľskej republiky. Je to náš pôvodný projekt. Networking je pre nás dôležitý – ako súčasť väčšieho celku. Tento celok je doplnený koncertmi a medzinárodnými spoluprácami. Vytváranie networkingu je dôležité, ale nemôže byť jediným prvkom, musí byť nasledovaný hraním. Našou ambíciou nie je stať sa networkingovou platformou.
Ula: Domnievam sa, že kultúra je vytvorená ľuďmi pre ľudí a je výsledkom ich potrieb a rovnako aj spoločenských tendencií, pretože kultúra a najmä medzinárodné projekty sa nedajú urobiť bez toho, aby sme sa navzájom viac poznali, stretli sa tvárou v tvár a spoločne sme diskutovali. Vytváranie networkingu je dôležitou a nenahraditeľnou súčasťou projektu, pretože tým vytvárame platformu pre zdieľanie avantgardnej hudby v regióne. Sme zvedaví, ako to dopadne. Chceme počúvať a učiť sa od druhých, aby sme mohli rásť.
Robert: Hudba, ktorú predstavili Młynarski, Masecki a ich kolegovia, je veľmi inovatívne spracovanie starých piesní. Spôsob, akým zaobchádzajú so starými hitmi populárnej hudby z tridsiatych rokov, je takmer experimentálny.
Ula: Skladby, ktoré hrajú, sú tak komunikatívne, že nás nepotrebujú ďalej inak presvedčiť.
Robert: Aby som bol úprimný, je to o novej tradícii. Nové generácie si vytvárajú svoj vlastný jazyk a nájdu ho len prostredníctvom dialógu, dokonca aj konfrontáciou so starým jazykom. Brzdenie tradície a spiatočníctvo nechávame hudobníkom z mainstreamu.
Ula: Tradícia je životná life being. Je to proces. Napríklad hudobníci z jazzovej kapely Młynarski Masecki, ktorí interpretujú hity z tridsiatych rokov pomocou improvizácie, im dávajú svieži a čerstvý dotyk a robia to vedome. Tradícia musí byť vedome pochopená a prispôsobená novým okolnostiam. Nemožno ju iba opäť prehrať. Takže hranie starých piesní – Áno – ale prehrávanie ich – Nie.
Ula: Peter Katina, Miroslav Toth, David Kollar.
Ula + Robert: Je pre nás ťažké zhodnotiť a odpovedať na túto otázku.
Ula + Robert: Je to veľmi jednoduché. Wacław si urobil reserš a rozhodol sa pozvať Tomáša z Tante Elze.
Robert: Medzi Petrom a Mikolajom prebehla chémia, navzájom sa obľúbili. Mali jednu veľkú spoločnú skúšku, skvelé jam sessions spolu s Pawełom Szamburským, Michałom Górczyńskim a Michalom Wroblewským, a ešte lepší koncert. Teraz plánujú spoločné turné a chceme im zorganizovať workshopy spolu s ďalšími mladými hudobníkmi, vydať im album a premýšľame o ďalších možnostiach spolupráce.
Ula + Robert: Náš projekt sme vytvorili pred rokom. Nemohli a nechceli sme už meniť program.
Robert: We visit our neighbours to celebrate our anniversary together. We are aware that of the fact that Poland regained sovereignty in 1918, but the reasons we are here are only artistic ones and we are looking for common things in music. We consider music as universal language, which can be used without an interpreter. It is especially important here, since we all are aware about each other’s existence, we have our imaginations about each other, but they are not followed by real friendships, real cooperation’s, real’s talks and discussions.
Ula: We are here to celebrate together, but also to establish connections and collaboration which will open a new chapter in our coexistence in the region.
Robert: There is no such a thing as idea of dictatorship in culture. Culture is freedom, jazz is an expression of freedom with no constraints.
Robert: Don´t Panic! We´re From Poland is a brand of Adam Mickiewicz Institute. We know about each other and we support each other mutually. Our initiative is financed from sources of Ministry of Culture and National heritage of Republic of Poland. It is our original project. Networking is important for us as a part of the bigger whole. This whole is complemented by concerts and international collaborations. Networking is important, but it cannot be the only element, it has to be followed by acts. It is not our ambition to become a networking platform.
Ula: I believe since culture is created by people for people and results from people’s needs and social tendencies, making culture, and especially international projects, cannot be done without learning about each other more deeply, meeting face to face and talking. Networking is an important, irreplaceable part of the project, because we want to develop it into commonly created platform for sharing avant-garde music in the region. We are also curious, we like to listen and learn from others, so we can grow.
Robert: Music presented by Młynarski, Masecki and their colleagues is very innovatory treating of old songs. The way they treat old hits of popular music from 30ties is almost experimental.
Ula: The songs they play are so touching, they didn’t need to convince us…
Robert: To be honest, it is about New Tradition. New generations shall gain their own language, and they will find it only through dialogue, even confrontation with the old one. Passing tradition we leave to mainstream musicians.
Ula: Tradition is a life being. It is a process. For example, musicians of jazz band Młynarski Masecki, who interprets hits from 30-ties by means of improvisation, giving them their own, fresh touch, do it with consciousness. Tradition has to be consciously understood and adapted to new circumstances. It cannot be replayed. So – playing old songs – YES, but re-playing them – NO.
Ula: Peter Katina, Miroslav Toth, David Kollar
Ula + Robert: It is difficult for us to answer.
Ula + Robert: It’s very simple. Wacław made research and he suested to invite Tomas from Tante Elze.
Robert: There was a chemistry between Petr and Mikolaj from the first glimpse, they fall in love with each other. They had a great common rehearsal, great jam all together with Paweł Szamburski, Michał Górczyński and Michal Wroblewski, even better concert. They already plan a common tour, we want to organize workshops with them and young musicians, releasing of their album and we we are deeply thinking about a common flight into space.
Ula + Robert: We created our project one year ago. Now it is in the last stage of implementation. We couldn’t and didn’t want to change the programme.
autor: Daniel Hevier ml. | foto: Facebook – Polish Jazz 1918-2018