autor: Daniel Hevier ml. | foto Simona Babjakova; ZAI 2018; 17.01.2019; MMC; Bratislava
Ľudia majú radi rebríčky, porovnávania a hodnotenia. Asi to patrí k ľudskej povahe vytvárať si systém hodnôt a čakať, že ich spoločnosť potvrdí. Z toho profitujú aj rôzne hudobné ocenenia.
Na Slovensku vzniklo už mnoho hudobných ankiet. Niektoré neprežili ani rok, iné tu svojou nemohúcnosťou – opakovaním tých istých mien – strašia dodnes a časť z nich sa uzatvorila do svojej ulity – elity. S takýmito pocitmi sme išli na odovzdávanie ZAI, v ktorom hlasujú členovia komisie zväzu autorov a interpretov, ktoré sa nakoniec stalo rodinným stretnutím so známymi, kolegami a priateľmi.
Hostiteľskú agendu po DK Zrkadlový háj, kde je riaditeľom Martin Sarvaš, zakladajúci člen ZAI, prevzalo Majestic Music Club. Minuloročný víťaz v kategórii Najlepší klub nad 200 ľudí obhájil prvenstvo a na pódium si prišli prevziať ocenenie jeho majitelia Juraj Ryban a Peter Kollár.
A práve Juraj Ryban zhodnotil minulý rok, ktorý bol pre klub prelomový: „V roku 2018 sme začali s rekonštrukciou MMC, ktorá ešte stále nie je hotová, pretože je rozsiahlejšia ako sme povodne plánovali. Som rád, že stále viac promotérov a kapiel vyhľadáva MMC a chce tam hrať, čí organizovať koncert a takisto, že narastá záujem o priestor z rôznych hudobných žánrov.“ Zároveň takto na diaľku chcel vyjadriť vďaku svojmu štábu: „Druhý rok po sebe sme získali cenu ZAI v kategórii Klub roka s kapacitou nad 150, za čo chcem poďakovať ľuďom, ktorí za nás hlasovali, ale aj celej veľkej posádke, ktorá sa stará o fungovanie klubu: Dzuzemu ako produkčnému a managerovi, Vilovi, Hafovi a Miškovi za techniku, Paťovi za technicky support, Radovi a dievčatám a chlapcom za barom, Dominike a dievčatám v šatni, Jurovi, Karčimu a všetkým zo security, Dávidovi a Danovi z Musicpress a množstvu ďalších ľudí, ktorí tvoria celok pod značkou MMC.“
Dostať dobrú hudbu do klubov je náročný proces s často neistým výsledkom. Oceniť treba snahu každého promotéra, ktorý nevsádza iba na známe a trendové mená. Obzvlášť, keď robíte jazzovú dramaturgiu ako Tibor Zelenay, ktorého vyhlásili za najlepšieho promotéra a jeho Blue Note Jazz and Music Pub získal cenu Klub roka s kapacitou do 200 ľudí.
Robiť jazzové koncerty na Slovensku nie je vďačnou úlohou, a keď sa vám to darí už štyridsať štyri rokov, zaslúžite si byť Festivalom roka. Bratislavské Jazzové Dni prinášajú prienik medzi inovatívnou a koncepčnou dramaturgiou, čo sa, bohužiaľ, nedá povedať o Topfeste, ktorý sa stal spolu držiteľom ceny, napriek značnému poklesu záujmu zo strany návštevníkov aj nevyváženej dramaturgie.
Prevahu medzi ocenenými rockovými interpretmi ustála jedine pesničkárka Sima Martausová, ostatné mená ako Martin Ďurinda (Najlepší spevák), Horkýže Slíže (Skupina roka), The Gand (Album roka), Bullet Holes (Objav roka) patria do rockovej komunity a ocenili aj šíriteľov tejto hudby – rádiá Aligátor (Rozhlasová stanica roka – lokálna/regionálna) a Anténa Rock (Rozhlasová stanica roka – celoplošná). Možno to vnímať ako povzbudenie upadajúcemu žánru?
Moderátorom tohto večera bol Matej „Sifon“ Mervart, ktorému síce nechýbala pohotovosť, ale od skúseností a znalostí Romana Bomboša (Hudobný redaktor roka) a Uda Hubera (Cena za celoživotný prínos k rozvoju hudobnej scény) je ešte stále ďaleko.
Prítomnosť legendárneho rakúskeho redaktora z ORF pripomenula časy, kedy televízia formovala populárnu hudbu a bola dôležitým zdrojom informácií tam za oponou. Huber si zaspomínal na návštevu Bratislavy spred takmer tridsiatich rokov, počas ktorej tu natáčal hitparádu Die Großen Zehn s najznámejším rakúskym umelcom Falcom. Stal sa tvárou jedného z najvýznamnejších informačných spojení medzi Bratislavou a Viedňou a nejednému zúčastnenému tohto večera zvlhli oči od nostalgie za svojou mladosťou.
Prekvapením večera bola účasť znovu obnovenej formácie Ventil, opäť bez Roba Grigorova, ktorá koncertom premostila do neformálnej zábavy.
