Formácia Trojka Zuzany Homolovej vydala koncom roka 2018 svoj druhý album s názvom Keď vojačik narukoval. Stihli si tak uctiť sté výročie ukončenia Prvej svetovej vojny. Na albume nájdeme pätnásť balád s tematikou vojny, ktoré vás na päťdesiatštyri minút prenesú v čase.
Atmosféru vojny veľmi umocňuje aj grafický dizajn a celkový vizuál nosiča. Zvolený textový font v sebe tiež nesie iskru minulého storočia. Booklet so zažltnutou farbou papiera a textami piesní pripomína akýsi osobný denník vojaka. A tento denník je cesta do duše vojaka. Texty sprevádzané insitnými ilustráciami a prekladmi do francúzskeho a anglického jazyka slúžia ako bedeker do minulosti.
V žiadnej z balád nenájdeme narážku na konkrétnu vojnu. Ide o tematicky širokú škálu téz, ktoré tá nosná ponúka. Či už je to nárek ženy, ktorej muž odchádza na vojnu, spoveď vojaka o podmienkach pre prežitie na fronte, alebo list žien o tom, ako im je bez svojich mužov dobre. Celku pomáha aj fakt, že na nosiči nenájdeme žalospevy priamo týkajúce sa vojny, ako napríklad verbovacie alebo pochodové piesne. Rôznorodosť podporujú aj nárečia a cudzie jazyky, v ktorých máme možnosť vypočuť si piesne.
Medzi najvýstižnejšie radím skladbu s číslom dva – Pod Belehradom. ,,Chceš, milá zvedeť / aký obed môj? / Pečeňa konská / voda dunajská / to je obed môj.” Pravá tvár akejkoľvek vojny je v texte odzrkadlená pohľadom priamo zainteresovanej osoby – vojaka. Všeobecné podmienky, aké mali vojaci, sa v ďalších strofách iba znásobujú. ,,Do lógru stanem / pod hlavu kameň / to je posteľ má.”
Kontrastom k tomu je zhudobnený list s číslom sedem – Tak písali ženy. Zatiaľ čo Samo Smetana nám hlbokým barytónom porozprával o nie veľmi priateľských podmienkach počas vojny, Zuzana Homolová vskutku nonšalantne predstavila odvrátenú tvár vojny. ,,Tak písali ženy na vojnu / aby vojna dlho trvala / muža mám na vojne, frajera doma.” S Ivou Bittovou na vokáloch pôsobí pieseň natoľko sugestívne, aby som im uveril a podvedome sa postavil na stranu vojakov. No potom prišla druhá strofa o tom, ako im bolo ubližované, keď mali doma mužov. A tak som sa po zvyšok nahrávky snažil rozlúsknuť túto morálnu dilemu.
Pozornosť si určite zaslúži aj jediný inštrumentál na albume Na sekulskom poli II. Miloš Železňák využil svoju schopnosť hry na viacero nástrojov a v spojení s husľami od Sama Smetanu pripravili takmer tri minúty veľmi pôsobivej atmosféry vojny. Poslucháčova fantázia tak naplno pracuje až do posledného tónu.
Pieseň, podľa ktorej je album pomenovaný, uzatvára tento cyklus vojenských žalospevov. Keď vojačik narukoval zároveň vyriešila moju morálnu dilemu z prvej polovice albumu a z dramaturgického hľadiska je jej umiestnenie, ako poslednej piesne, šťastným krokom. Pozitívna skladba o nehynúcej láske medzi dvoma ľuďmi v ťažkom období, akým určite vojna bola, prináša na záver jemnú dávku pátosu, avšak s úsmevným podmazom netlačí na silu na emócie.
Trojka Zuzany Homolovej – Medzi dvoma vrchy
Dodržiavanie melódií z pôvodných notových zápisov pomohlo autenticite a sugestivite albumu. Veľmi fungujú s harmonickými sprievodmi, ktoré majú na svedomí muzikanti s citom. Okrem stálej zostavy Trojky Z.H. sa na nahrávke objavili aj česká speváčka Iva Bittová, Jan Oriško na perkusiách a Lukáč Lacko, ktorý v pár skladbách využil svoje dychové predispozície na gajdách a píšťale.
Plynulé prechody medzi piesňami, jemná monotónnosť skladieb a obmieňanie množstva nástrojov spôsobujú, že album sa nemusí hrať na jeden ucelený tvar. Keď vojačik narukoval je jeden a ten istý príbeh, ktorý sa rozhodlo rozpovedať nám pätnásť rôznych ľudí.
