Minulý rok oslavovali The Ills 10 rokov svojej existencie. Za jednu dekádu fungovania sa z „obývačkového projektu“ stala jedna z najžiadanejších domácich skupín a viac ako na domácich pódiách ich môžete vidieť na lineupoch prestížnych zahraničných festivalov (Dunk!, Iceland Airwaves, ESNS etc.).
Úspešný príbeh domácich ambasádorov atmosférickej gitarovej hudby – ak chcete post-rocku (nech post-rock znamená čokoľvek) – v roku 2019 pokračuje novým albumom Disco Volante / Mt. Average. Rovnako ako na predošlom albume nahrávanie prebehlo v bratislavskom štúdiu PULP a o mastering sa postaralo americké štúdio Sage Audio. Východisko rovnaké, no výsledok je zatiaľ najlepšie znejúcim albumom The Ills. Živý, organický charakter ostal, no zaoblil sa ešte do mäkších, vábnejších kontúr. Jedným dychom treba dodať, že v tomto smere je stále kam sa posúvať. Rovnako ako na predošlom albume nahrávanie prebehlo v bratislavskom štúdiu PULP a o mastering sa postarali v americkom štúdio Sage Audio. Východisko je rovnaké no výsledok je najlepšie znejúcim albumom The Ills.
Ak sa zameriame na farebnosť zvukovej palety, okamžite možno evidovať overené kombinácie, ale aj nové (ne)nápadné valéry najlepšie prislúchajúce do kategórie „elektronickej hudby“. Prvá trojica skladieb Spyral, Uno a Elsker tvorí pomyselný ucelený blok členitejších skladieb a asi najviac nadväzuje na vyhratý a zaužívaný rukopis The Ills. Nasledujúca trojica skladieb či presnejšie skladbičiek – Always Loop On The Bright Side Of Life, newt, Vaygelist – spája krátka stopáž a „experimentálnejší“ prístup. Je to akási medzihra albumu, v ktorej skupina vybočí z pohodlnej zóny na malej ploche vyskúša našu pozornosť a prehupne sa do druhej polovice albumu. Shoegazový opar a elektronikou podfarbený beat o tom je náladovka newt. Spomeňme aj synťákový retro sound v rovnako úsečnej „tribute“ skladbičke Vaygelis. A The Ills to skúšajú ďalej.
The Ills – newt
Rovnako ako ich žánrovo príbuzná japonská kapela Mono (album Nowhere Now Here) aj Ills v roku 2019 neodolali pokušeniu a vyskúšali ako budú znieť so spevom. Hosťom sa stal Domink Prok (52 Hertz Whale) a pieseň I Am My Own Weakness, Darling je v celom kontexte spestrením. Geograficky nás vrhne niekde na Britské ostrovy, žánrovo k spomenutému shoegazu či post-punku. Dávne obavy protagonistov, že so spevom znejú ako Nickelback sa nenaplnili.
Zaujímavý pokus, ktorý však vytrhol skupinu z ich autorského rukopisu a jasne overil dôležitosť ich inštrumentálneho kumštu, ktorý ich pri absencii vokálu (pravdepodobne) núti k osobitej melodike a štruktúrovaniu skladieb. Zaujímavým prvkom na novom albume Disco Volante/ Mt. Average je hravosť, nadhľad a vtip. Tie boli v tvorbe Ills vždy prítomné, no možno nie takou mierou. Aj keď vo svojej podstate je hudba The Ills ponuro-melancholická, vykúka z nej humor a odkaz, že sa neberú príliš vážne.
Tomuto pocitu nahráva úvod Squarevoucher, outro Neska, či jemné disko ozveny skladby Zukunft 2.0 a mnoho ďalších iných detailov. Samostatnou kapitolou sú aj názvy skladieb. Novotvary, ponášky a skomoleniny sú síce drobnosťou (pri iných žánroch azda úplne bežnou) no potešia. Záverečná Neska zabavila, názov Always Loop On The Bright Side Of Life už vyčaroval značný úsmev. Pristavme sa krátko aj pri artworku. Jeho nevážny efekt sa síce neminul účinku, ale ak sa má daná ilustrácia čítať ako „disko volant“ tak to smiešne nie je a ak to je čokoľvek iné: ironicko-gýčovo-farebno-trendové, tak som to vôbec neodčítal s pochopením a skrátka vkusovo neprijal. Naopak, dostavil sa efekt úplne iný, ktorý spomínam len na okraj. Použitý motív, či scénka vzdialene asociovala podarený artwork album Kayos žánrovo príbuznej českej skupiny Flash The Readies, kde sa na svet rúti pohroma v podobe gitarového efektu fuzz.
The Ills – Zukunft 2.0
Ako sa zdá, The Ills to stále baví. Dovolím si povedať, že už na predošlých albumoch sa im podarilo vytvoriť si rozoznateľný(!) rukopis, ktorý neohýbajú podľa dopytu, externého tlaku a iných poryvov nálad. The Ills neprekvapili.
Album Disco Volante/ Mt. Average je logickým pokračovaním snáh The Ills a prináša vysoko počúvateľný obsah, ktorý rozširuje čoraz bohatší zoznam exportnej slovenskej hudby ako sú napríklad Katarína Máliková, Dávid Kollár, Alapastel či Cluster Ensemble. Stačí sa len rozhliadnuť okolo seba a nepátrať zbytočne ďaleko. Kvalitu máme na dosah a rovno pod nosom.
