Metalová scéna, ako celok je rôznorodý svet. Raz sa darí určitým štýlom, inokedy zase iným. Prevažuje v nej pestrosť a priaznivci tejto hudby nie sú vždy vysadený na jeden jeho štýl a vedia tolerovať a čo je dôležitejšie aj podporiť iné metalové štýly. Na Slovensko v poslednom čase chodia aktuálne zahraničné kapely, ale aj legendy rôznych metalových žánrov a subžánrov. A, že je o takýto druh muziky stále záujem svedčia plné kluby. V Bratislave sa predstavilo šesť zahraničných skupín rôznych poňatí, aj keď s niektorými spoločnými črtami.
Medzi predkapelami boli anglickí Nexus Inferis s experimentálnejším poňatím metalovej hudby. Spojili industriálnu hudbu s death a black metalom, čo na prvý pohľad môže byť divné. Ale po prvom počutí prichádza zistenie, že to spolu funguje.
Suicidal Angels predviedli nudný koncert. Síce priniesli dynamiku, ale ani tá nezachránila beznápadový set s minimom nápadom a žiadnym prekvapením.
Misery Index prekvapili zaujímavými vokálmi, rýchlymi ostrými bicími prechodmi a tvrdými gitarami. Legion of The Damned pripomenuli ľudom v sále nedávne vystúpenie nemeckých Destrucion s ich rýchlym trash metalom. Farba speváka bola nevýraznejšia, no vynahradil to veľmi solídnou technikou.
Tieto predkapely dodali akcii punc nadpriemernosti. Aj, keď stále sa ešte nedalo povedať, že toto bol ten vrchol, toto ľudí dorazilo do slasti metalovej duše. To prišlo, až pri posledných dvoch kapelách.
Behemoth sú na vrchole svojej kariéry. Patria medzi vôbec najznámejšie poľské skupiny vo svete, čo je vzhľadom na ich black metalové zaradnie o to prekvapivejšie. Môže za to aj ich zázemie, keď pochádzajú zo silne veriacej krajiny, a pre mnohých sú veľkou kuriozitou. To, ale nestačí a preto Behemoth sa veľmi snažia odlíšiť od podobných skupín a tvrdo pracujú na svojej hudobnej stránke.Ich predstavenia sú na hranici performancie a vizuálnej štylizácie. Počas koncertu panovala v sále zvláštna atmosféra na hranici fascinácie ale aj úzkosti. Behemoth hrajú zaujímavý hudbu , plnú dlhých harmonických plôc, do ktorých vkladajú gitarové vyhrývky. Tie sú roztiahnuté, nie úderné, ale pichľavé a správne položené.
Explozívny. Výbušný. Deštrukčný. Impulzívny. Agresívny. Násilny. Aj taký je Cannibal Corpse – ikona a murder – legenda. „Kanibalovia“ išli preč od melódie a atmosférickej plochy. Naoko pôsobí ich hudba ako veľmi chaotická a ťažkopádna. Ale aj vo veľkej spleti gitarového hluku sa dajú rozoznať vyhrávky a riffy. Rozdiel medzi Behemothom a Cannibal Corpse bol veľmi jasný. Kým poliaci viac pracujú s atmosférou v hudbe aj štylizácii na pódiu, Cannibal sú veľmi priamočiari. Práve to je ich jedinečná črta, ako vedia narábať s brutalitou v hudbe. Sú boli a budú ikonou, vlajkovou loďou death metalu. Cannibal vzbudzujú rešpekt nielen svojou tvorbou, ale aj svojim výzorom. Hlavne spevák George Fisher, je hromotluk vyzerajúci ako Michael Myers, alebo Jason z Piatok 13teho. Aj po rokoch je jeho divoké metanie vlasov pôsobivé. O to hrozivejšie, že mu cez ne nie je vidno ani do očí. Hranie starých hitov doplnili novými pesničkami z pripravovaného albumu, ktorý vyšiel len prednedávnom.