Rozhlasové vysielanie napriek internetu stále bojuje o svojich poslucháčov. Ak máte tradíciu, ktorú nielen udržiavate, ale vydržiavate cez progresívne riešenia, máte šancu prežiť. Takto sa to darí slovinskému rozhlasovému okruhu Radio Študent, ktoré prednedávnom oslávilo päťdesiate výročie.
Rozhlasová stanica Radio Študent začala vysielať 9. mája 1969 z Ľubľany. Príčinou jej vzniku bola aktivita študentského hnutia, ktoré bojovalo aj za slobodu prejavu. Jedno z najstarších doteraz vysielacích európskych rádií si hneď od začiatku stanovilo posilňovať hodnoty tolerancie a solidarity. Ďalším cieľom bola príprava študentov na prácu v rozhlase a vychovávať ich na pozície: moderátor, redaktor a rozhlasový technik. V súčasnosti v rádiu pracuje okolo tristo študentov, ktorí sa takýmto spôsobom pripravujú na prax.
Od starších mentorov dostávajú cenne rady, ako pripravovať rozhlasovú dramaturgiu, v ktorej veľkú časť zohráva hudobná publicistika s dôrazom na analytické a kritické myslenie. Študenti si sami vyhľadávajú hudbu z celého sveta, pričom nezabúdajú ani na dôležité spoločenské témy a kultúrne spravodajstvo.
Politicky najaktívnejší boli v 80. rokoch, kedy veľmi ostro a provokatívne vystupovali voči komunistickému režimu – v Juhoslávii reprezentovaným Jozefom Titom. Čelným funkcionárom sa táto aktivita pochopiteľne nepáčila. Keď vo vysielaní zahrali Das Lied der Deutschen – takmer tridsať rokov zakázanú nemeckú hymnu, ktorú používali nacisti, v spracovaní undergroundovej ikony Nico – prišli obvinenia, že redaktori sú fašistickí revizionisti. Takisto mali problém s tým, keď ako jedni z prvých v Juhoslávii začali hrávať industriálnu kapelu Laibach, ktorá sa pohráva s totalitnými symbolmi, aby poukázala, aká je tenká hranica medzi komunizmom, fašizmom a ďalšími diktatúrami.
V dokumente, ktorý vznikol pri príležitosti štyridsiateho výročia, bývali aj súčasní zamestnanci vraveli, že do vysielania zaraďovali to, čo ostatné stanice odmietali hrať: punk, post punk, alternatívu, industriál, reggae, ska… Vďaka pohotovosti a aktívnemu prístupu k vyhľadávaniu novej hudby sa neustále rozširovala ich hudobná dramaturgia. Redaktori prinášali hudbu, ktorú pre cenzúru ľudia nemohli počuť z oficiálneho rozhlasu. Teraz z dôvodu, že komerčné rádiá alternatívny prúd nechcú púšťať.
Filozofiou Radio Študent naďalej zostáva originalita a progresívnosť, s ktorou odmietajú hrať tú istú hudbu a recyklovať tie isté hity. Táto jedinečnosť sa dotýka aj spravodajstva, ktoré sa vŕta v dôležitých spoločenských témach. Aj keď sa zmenil režim a politická klíma, úloha jedného z najstarších európskych rádií zostáva: bojovať proti cenzúre a šíreniu dezinformácií, vyhľadávať nové talenty a z minulosti vytiahnuť zabudnuté, kultové mená.
