autor: Mária Lišková (text o českých a slovenských interpretoch); Daniel Hevier ml. (text o zahraničných interpretoch)
Po tretíkrát po sebe sa podarilo vypredať festival Beseda u Bigbítu, ktorý sa uskutoční v dňoch 2. a 3. augusta. Je za tým nielen úsilie organizátorov robiť podujatie, kde sa ľudia cítia príjemne, ale aj vyváženou dramaturgiou, ktorá ponúka výnimočné koncerty. Vyberáme pre vás tri zahraničné a päť česko-slovenských koncertov.
Fotbal – Táto kapela je pre mňa tak trochu záhadou. Podobne ako Black Midi, na soundcloude majú dve skladby a na sociálnych sieťach len pofidérne príspevky. Ich kvalitu odhadujem čisto len podľa festivalov, na ktorých táto partia v minulosti hrala, podľa kapiel s ktorými hrala, a z referencií a odporúčaní od kamarátov. Žánrovo opäť centrifuga – kraut-pop, psychedélia, mathcore a že vraj nejaké to indie. Kto sú a čo vlastne hrajú títo záhadní týpci a holka s najgenerickejším názvom kapely na svete pôjdem zistiť v piatok o 21:00 na môj najobľúbenejší beseďácky stage – Šapitó.
DROM – Post-metalová parta z Liberca vydala v roku 2018 jednu z najzaujímavejších žánrových albumov „Tady bůh není!“. Plávajúc medzi žánrami dokážu naživo vytvoriť hlukové vlny, ktoré vrážajú do seba navzájom a zároveň do všetkých prítomných. Post-metal v ich podaní znamená, ale oveľa viac, ako by si niekto mohol myslieť. V poetických textoch sa neboja ponoriť do hlbších tém, no práve ich surová údernosť v kombinácii s melodickými pasážami je to, kvôli čomu sa oplatí ich na Besede nevynechať. Drom má srdce tam, kde už ušné bubienky prestávajú fungovať. Emo, za ktoré sa pred kamošmi nemusíš hanbiť.
DROM – 339 live 2018
P/\ST – je svetlom na konci tunela nie veľmi zaujímavého rapu, ktorý bohužiaľ v posledných rokoch v ČR vzniká. Mimo všetkých žánrových scén vydali debutový album „Expedice do vnitrobloku“ a spolu s ním rozvírili vody českej alternatívy ich multižánrovým experimentom, na ktorom svojim punkovým DIY prístupom ukazujú, že rapovať sa dá aj bez zbytočného ega a v netradičnom, neustále meniacom sa tempe. Do rýmov metaforicky schovávajú existenčné otázky života a smrti, pričom to robia tak energicky a bez pátosu, že temnota pomaly mizne a okamžite ju strieda party. Autentický hudobný liek na úzkosť súčasného sveta. Dávkovať dvakrát za deň ráno a večer. Minimálne.
P/\ST – Krásno
Vojdi – Návod na prípravu hudobného zážitku v podaní kapely Vojdi : V tlakovom hrnci zmiešať trochu jazzu s patrnou dávkou akože psychedélie, celé to podusiť na mathrocku. Do toho pomaly vmiešať nostalgickú spomienku na indiečko, nadsázku a bicie, ktoré tlakovému hrncu odpália pokrievku niekam za dedinu. Servírovať s poriadnou dávkou bordelu. Dúha je optional. Označovanie tejto formácie za jednu z najzaujímavejších súčasných slovenských kapiel už začína byť trochu otrepané, aj keď je to stále pravda. Ale fakt, treba vidieť, treba zažiť.
Vojdi – live session 2018
Katarzia a Pjoni – V roku 2019 sa ešte stále vedie debata o tom, či má byť hudba popretkávaná občiansko-spoločenskými témami a feministickými posolstvami. To, že áno, si okrem mňa myslia aj Katarzia a Pjoni, ktorí spolu vytvorili soundtrack k modernému spracovaniu hry Antigona, ktorú mohli diváci vidieť na doskách Slovenského národného divadla. Pri jasnom pomenovaní aktuálnych tém, ktoré ležia v žalúdku nejednému z nás, zužitkovala Katarzia svoje predošlé lyrické skúsenosti, len pri tomto projekte vymenila gitaru za geniálnu minimalistickú produkciu najmladšieho veterána slovenskej alternatívnej elektronickej scény. Vystúpenie doplnené vizuálmi, ktoré nemajú v našich končinách obdobu, zároveň vyráža dych aj oslobodzuje.
Katarzia & Pjoni – Nepohodlná osoba
Brutus – Belgickí hudobníci tvoria v škatuľke nazvanej post hardcore. Hoci sa mnoho poslucháčov bráni prívlastku post, je pravda, že toto trio ide za hranice žánrov svojich predchodcov a viac než k Fugazi tiahnu k Sonic Youth. Budovanie atmosféry sa nedeje na opakovaných vzorcoch, ale vo variovaní štruktúr a ich postupnom gradovaní. Na svojom konte majú dve nahrávky: Burst, Nest. Obe tlačia na súčasné možnosti gitarovej hudby.
Brutus – Cemetery
Algiers – Môžete ich vidieť x krát, ale stále bude vo vás rásť ten pocit, že vás dokážu prekvapiť. Gospelový spev a do toho punková rytmika? Country riffy a funková gitara so zašpinenou atmosférou industriálu a post punku? Chvíľami sa budete cítiť ako na manifestačnom zhromaždení čiernych panterov, po chvíľke zase v kazateľnici, no väčšinu času ako na dobrom punkovom koncerte. Rastú každým rokom, a hoci teraz chodia do Európy pomerne často, pomaly prichádza doba, kedy budú u nás ich koncerty čoraz vzácnejšie.
Algiers – In Parallax
Lonker See – Vyrástli z tradície poľského jazzu a súčasnom rozmáhajúcom sa volaní po originálnom zvuku poľských kapiel. Ucelené kompozície pôsobia dojmom zvukovej koláže, v ktorej sa saxofón pomaly prediera cez ambientné aranžmány. Narastá, narastá až exploduje do zhlukov noisu a avantgardy.