autor: Pavol Gajdoš.; fotografie: Marek Bučko; interpret: Paul Gilbert (Mr. Big); Bullet Holes; 02.10.2019; MMC, Bratislava
V stredu 2.10. sa v rámci európskeho turné zastavil v bratislavskom MMC gitarový guru. Cieľovka podujatia bola tým pádom poriadne rozvetvená, podobne ako Gilbertove vyvíjajúce sa hudobné preferencie.
Do pomaly plniacej sa sály začali dávkovať svoj energický rock domáci Bullet Holes. Formát power tria opäť raz ukázal, že menej je viac, čo dalo vyniknúť účinným aranžmánom piesní, presvedčivému hlasu speváka a gitaristu Petra Horonyho, ako aj jednotlivým nástrojom. Výsledkom bolo vystúpenie sebavedomej kapely s nadpriemerným zvukom. Rodný jazyk priamočiarym piesňam pristal a Bullet Holes v ten večer odohrali vydarený koncert. Dôležité pre nich a aj pre slovenský rock je, že to bolo len prvé z ich štyroch predskakovaní Paulovi Gilbertovi na tejto šnúre.
Po kratučkej prestavbe na vzdušné pódium prišiel vysmiaty Gilbert so svojou kapelou. Nahodený v obleku a kravate, vyzbrojený svojim podpisovým modelom gitary hneď po úvodnom milióntonovom intre začal hrať energické boogie. Potom opáčil hard rock, prog, funky, blues, hymnické balady… Všetko však autenticky a s pridanou hodnotou individuality. Cez jednotlivé žánre sa pohyboval s ľahkosťou, vedomý tradície a zároveň potreby inovácie.
Gro setlistu tvorili nové skladby z aktuálneho albumu Behold Electric Guitar, no došlo aj na covery. Mániu spievania vokálnych liniek elektrickou gitarou demonštroval Gilbert v piesňach svojich (detských) hrdinov – od U2, Kansas, Mr. Big, Van Halen, Rainbow, Led Zeppelin a samozrejme Beatles. Aj keď by sme v Amerike určite našli povolanejších slide gitaristov ako je Paul Gilbert, nikto z nich nedisponuje tak bohatou slovnou zásobou gitarových trikov ako tento 52 ročný virtuóz. V niektorých momentoch mohol poslucháč-hudobník započuť, že svetelná rýchlosť hrania sa síce znížila, no muzikálnosť, ktorej táto strata otvorila cestu za to určite stojí. Gilbert nielen gitarou rozpráva, ale posledné roky už aj básní.
V rámci lickov, sól a fráz niektoré tóny vtipkovali, iné plakali a ďalšie horeli… Na koncerte majster básnil aj doslovne, v originálnej piesni A Herd of Turtles. Výrazný podiel na atraktivite večera mali jednoznačne aj ostatní ľudia na pódiu. Od bubnov lekcie fusion hrania rozdával mierne prechladnutý Bill Ray, struny hladkal aj vytrhával basák Roland Guerin a harmóniu dopĺňal talentovaný klávesák Asher Fulero.
Zaujímavosťou koncertu bol jeho strhujúci spád. Piesne mali minimálne úvody, pokecy boli viac ako stručné a odpočítavanie prichádzalo nečakane. Dve hodiny takto ubehli ako voda. Ako prídavok zabluesoval Hendrixov Red House, v podstate jedinú odspievanú pieseň večerea. Aj keď Gilbert celý čas pôsobil uvoľnene a radostne, jeho vyžarovanie pódiového hudobníka mierne zaostávalo za
