Po roku sa nám opäť podarilo navštíviť koncert nemeckého dark jazz zoskupenia Bohren & der Club of Gore. Tentokrát nie na ich takmer domovskej berlínskej scéne, ale v susednej Prahe.
Bohren znamená z nemeckého prekladu vŕtačka. To bol aj pôvodný názov kultovej kapely Bohren & der Club of Gore pri ich vzniku v roku 1988, keď ešte hrala metal a hardcore. Keď hudobníci vyzreli, tak začali mixovať iné štýly – jazz, doom metal, ambient, čím vznikol originálny mix prezývaný dark jazz. A muzikanti sami seba na pódiu opisujú ako vtelenie diabla.
Minimalizmus a meditatívna hudba na prvé počutie, ale čím ďalej sa dostávate po špirále ich vrtáku, tým viac cítite prítomnú temnotu. Pomalým tempom sa zjavuje saxofón, melotrón a kontrabas. Týmito nástrojmi produkujú svoj hororový jazz a vytvárajú nezameniteľnú rytmiku, keďže každý člen tria používa svoj hudobný inštrument aj perkusívne.
Konštruuje sa tým nezameniteľná harmonická spleť s dôležitým alikvotným rezonovaním. Zvukár v Akropolise sa už pri prvej skladbe spotil, nestíhal skrotiť basy, ale po dostatočnom znížení priestor prestal rezonovať a zvyšok koncertu sa zaobišiel bez jeho chýb.
No technické problémy pokračovali: v polovici koncertu sa pokazila hajtka a zlyhávalo spojenie medzi melotrónom a zvukárom – čo saxofonista okomentoval svojou jednoduchou angličtinou – „máme technické problémy, ale aspoň máme čas vám predstaviť našu kapelu – Morten Gass na melotrón a bicie, Robin Rodenberg na kontrabas a tiež bicie a ja hrám na vibrafón a saxofón, som aj hlásateľ na koncertoch a šofér kapely. Christoph Clöser publiku tiež ozrejmil, že si správne vybrali dátum ich koncertu, lebo v januári vydajú nový album a budú hrať len nové veci. Ale do konca roka dajú svojim fanúšikom zo všetkého ochutnať. A tak sa aj stalo.
Pred koncom ešte oznámil, že je čas na poslednú skladbu, ale im sa ešte nechce z pódia, takže im má publikum zatlieskať a zahrajú ešte dve kompozície ako prídavok (tie boli zo známej dosky Dolores). Po poslednej skladbe niekto v sále vykríkol „zugabe“ (prídavok), na čo prišla z úsmevom odpoveď „kein Deutsch“ (žiadna nemčina). A za to si vyslúžil hlavný hovorca kapely Bohren & der Club of Gore potlesk. Sympatické gesto, ktorým nechcel nikoho z publika ochudobniť o komunikáciu, aj preto sa celý čas snažil rozprávať po anglicky.
Ešte treba dodať, že takto pred rokom v berlínskom Funkhause vtipkovali viac, ale na domácej scéne žili nielen jazykom svojich inštrumentov, ale aj materinskou nemčinou. Napriek tomu vôbec nepôsobili odťažito a chladne. Vytvorili zážitok, na ktorý bude Prahe ešte dlho spomínať. Vielen Dank! Mockrát děkujeme!
autor: Martin Kiss; interpret: Bohren & der Club of Gore; 08.11.2019; Palác Akropolis, Praha
