Vznik novej a kvalitnej hudby neustále sledujeme a reflektujeme. Redakcia MusicPress vám prináša výber najlepších albumov za rok 2019.
V neúprosnej konkurencií neostáva žiadna iná možnosť, ako spraviť delenie na domácu a zahraničnú tvorbu. Tá domáca – mám pocit – je každým rokom vitálnejšia a to hneď na viacerých frontoch. Aj preto jej treba venovať špeciálny priestor.
Gitarista, skladateľ a experimentátor Dávid Kollár nekončiacimi spoluprácami (Steven Wilson, Eric Truffaz, No Man, Marco Minnemann…) rovnako ako sólovým albumom Sculpting in Time len potvrdil, že je pevne etablovaným menom na svetovej scéne. Sculpting in Time je ďalším albumom s nezameniteľným rukopisom a to je pri inštrumentalistovi ako je Kollár azda tá najväčšia pochvala a devíza.
Nečudo, že svet pokukuje aj po Kataríne Málikovej. Nebojácne vykročenie z pohodlnej pozície „folkovej“ speváčky na súčasnom albume. Postalgia ukazuje silu jej prirodzenej muzikality a neskrývanej úprimnosti, tentokrát v háve dominantnej elektroniky.
V extrémnom metale jednoznačne strhli na seba najviac pozornosti Ceremony of Silence s albumom Oútis, ktorých vyšiel pod značkou amerického labelu Willowtip Records. Odvážne a strhujúce dielo plné zvratov ale prekvapivo aj chytľavých melodických pasáží.
Veľkou studnicou nezávislej hudobnej produkcie bol (nielen) tento rok východ Slovenska. Punkovo-industriálne Duo Fara zaujalo albumom Továreň na odpadky, ktorý so sympatickou naivitou v hudbe aj textoch trefne komentuje stokrát zažité. Továreň na odpadky je silne ľudský album, s ktorým sa dá okamžite stotožniť.
Pojem Raptor Koch workoholizmom neprestáva udivovať. V roku 2019 však zaujala jeho „vážna“ povedzme solídna poloha na výbornom inštrumentálnom albume Horehlav.
Za zmienku okrem iných určite stojí aj „hocičo“ – metal s vlastnou tvárou. Album Imitation nekonvenčne pomenovanej skupiny v13ault pochádza z dielne ďalšieho neúnavného harcovníka Ivana Babilonského (Obliterate, Stabbed).
Vo svete sa toho prirodzene udialo mnoho, avšak tento rok bol pre mňa v znamení jedného objavu, ktorý sa ukázal ako rozdielový „hráč“. Všetky albumy pridávam bez poradia s výnimkou albumu Nest belgickej skupiny Brutus. Nežná brutalita, neuveriteľný hlasový fond a prirodzená chytľavosť všetkých piesní od začiatku až po koniec. Je fantastické byť pri zrode súčasnej hviezdy.
O ostatných albumoch sa toho napísalo celkom dosť. Aj keď si myslím, že najočakávanejší album dekády Fear Inoculum je možno najslabší v diskografií Tool, stále patrí k najlepším albumom vo nespútanej voľnomyšlienkarskej vetve tvrdej gitarovej hudby za rok 2019. Opeth rovnako so svojím In Cauda Venenum opakujú zaužívaný vzorec, avšak v ich ponímaní nestrácajú nič na špičkovej kvalite.
Za zmienku stojí aj zaujímavá poľská partia Trupa Trupa a ich album Of The Sun. Možno aj preto, že Trupa Trupa v rebríčkoch top albumov (možno) tak skoro nenájdete. Hravá gitarová alternatíva nasiaknutá duchom britskej hudby je výborný tip ako si rozšíriť obzory. INUS a ich Western Spaghettification je čerešničkou na zozname. Zaručene to najšialenejšie čo hudba roku 2019 svetu dala. Odporúčam aj s vizuálnym stvárnením skladby Time is a Person.
Cult of Luna mi dali s posluchom A Down To Fear zabrať a tak je to správe. Viacvrstevné dielo, ktoré u mňa osobne až časom začalo odhaľovať svoj potenciál. V prípade japonských Mono tu platí do bodky to, čo so Švédmi Opeth. Autorský koncept neprekvapí, obsah však ťahá do seba všetko ako oko čiernej diery.
výber Radoslava Lakoštíka – domáca scéna
Dávid Kollár – Sculpting in Time
Katarína Máliková – Postalgia
Ceremony of Silence – Oútis
Fara – Továreň na odpadky
v13ault – Imitation
Raptor Koch – Horehlav
výber Radoslava Lakoštíka – zahraničná scéna
Brutus – Nest
Tool – Fear Inoculum
Opeth – In Cauda Venenum
Trupa Trupa – Of The Sun
INUS – Western Spaghettification
Cult of Luna – A Down To Fear
Mono – Nowhere, Now Here
výber Adama Škoppa:
Katarína Máliková – Postalgia
Prečo by medzi najlepšími albumami roku 2019 nemohla obstáť nahrávka slovenského interpreta? Postalgia od Kataríny Málikovej je dôkazom toho, že môže. Odklon od artového folku, word music a osobitosti lesnej víly k 70-tkovému synth popu s odvážnymi autorskými textami ženy, ktorá Postalgiu popisuje ako „jemnú, zahmlenú no veľmi silnú spomienku na niečo, čo sa nestalo. Objavuje temné zákutia ženskej duše, efemérnosť romantických vzťahov, minulosť a nuansy detských spomienok, ktoré nás celý život sprevádzajú a ovplyvňujú.“
Tu si môžete prečítať recenziu.
PJ Harvey – All About Eve (soundtrack)
Anglická hudobníčka PJ Harvay ponúkla svoju umeleckú ruku, podieľať sa hudobne na divadelnej hre All About Eve. Dramaticky jemná a pochmúrne pokojná atmosféra doplnená hlasmi Lily James a Gillian Anderson vytvorili mrazivý príbeh pre uši o intrigách a túžbe o sláve.
Tu si môžete prečítať recenziu.
Lana Del Rey – Norman Fucking Rockwell!
Princezná melanchólie vydala v roku 2019 americký opus pre temný vek. 10-minútový epický song Venice Bitch je zaradený medzi najlepšie skladby tohto roka. Lana Del Rey je ako novodobý hudobný Andy Warhol. Ovplyvňuje sa komerčným umením, pričom sa inšpiruje veľkomestskou kultúrou (americkou) a jej hudobnými prejavmi, ktoré si sama prispôsobuje do noir-ovej podoby.
Tu si môžete prečítať recenziu.
FKA Twigs – Magdalene
Magdalene je koncentrované album. Jemnosť a krehkosť sú ako najsilnejšie zručnosti pri tvorbe tejto odhaľujúcej nahrávky. Panoramatická hudba obohatená o erotické a neurotické texty potvrdzujú nevyhnutnú jedinečnosť anglickej speváčky. Sexualita, slobodná vôľa a determinizmus charakterizujú ducha Magdalene.
Thom Yorke – Anima
Surrealistický multimediálny projekt vytvorený s abstraktných zvukov vyprodukoval v roku 2019 frontman skupiny Radiohead. Dystopické songy s transcendentálnou formou tvoria niekoľkovrstvové plochy najdetailnejších a myšlienok a zvukov. Thom ponúka tak poslucháčom svoj dekadentný príbeh života doplnený filozofickými úvahami.
Tu si môžete prečítať recenziu.
Thom Yorke – Suspiria Limited Edition Unreleased Material (soundtrack)
Remake hororového filmu Suspiria z roku 1977 od Daria Argenta dostal v roku 2018 novú artovú podobu zameranú na iné aspekty vyjadrenia príbehu. Na Oscara a Grammy nominovaný song Suspirium je jedným z najlepších filmových songov vôbec. V roku 2019 bola k základnému soundtracku Suspiria vydaná limitovaná edícia „nepoužitého“ materiálu. Bez Thoma Yorka by Suspiria nebola Suspiriou. Je to nechutné, drásajúce a šialené.
Ludovico Einaudi – Seven Days Walking (boxset)
Konzistentný projekt tvorený zo 7 častí je dielom talianskeho klaviristu Ludovica Einaudiho. Jeho hudba je typická pre klavírny pop. Prelínajúce sa songy vytvárajú čarovne hudobný svet, ktorý nepotrebuje texty, aby vyjadril svoju podstatu. Kto pozná tvorbu Ludovica Einaudiho vie, že živé prevedenie jeho hudby je silno návykové.
Michael Kiwanuka – Kiwanuka
Hudbu Michaela Kiwanuka možno zaškatuľkovať ako indie-folk rock. Tretie album s jednoduchým názvom Kiwanuka, ktorý rozpustí každé hudobné srdce je zvukovo inštrumentálne, nadčasové a moderné s príjemným vokálom speváka. Je na tom niečo tak zvláštne minulé, že to je až nové. Hudobne organická terapia pre novú dobu a jeden z najlepších albumov v roku 2019.
Nick Cave And The Bad Seeds – Ghosteen
V tomto roku mnohé rebríčky najlepších albumov obsadila prvé miesta nahrávka Ghosteen od austrálskej skupiny Nick Cave and The Bad Seeds. Sedemnáste album je skutočným šperkom. Prvá časť obsahujúca osem songov je charakterizovaná ako „deti“, pričom posledné 3 songy ako „ich rodičia“. Ghosteen je záverečná časť trilógie albumov, ktorá začala Push The Sky Away (2013). Je to náhľad do zármutku a zmyselného smútku bez zmyslu.
Solange – When I Get Home
Sestra slávnejšej speváčky vôbec nerieši, prečo jej sestra je slávnejšia ako ona. A vlastne ani nemá prečo. Jej štvrtý album skúmajúci rodné mesto Houston v Texase nadväzuje na jej predchádzajúcu (vynikajúcu) nahrávku A Seat At The Table. Hudobne je to prelínajúce žánrami R&B, jazz, psychedelic soul, funk, hip-hop alebo new-age-trap. Celý audiovizuálny koncept pôsobí spontánne a zároveň úmyselne. Má svoj smer a nikdy sa nestratí aj napriek tomu, že výrazne experimentuje. Je to až odborné, kurátorské a esteticky oslňujúce, mimoriadne choreograficky intelektuálne či zvukovo dobrodružné. A preto si zaslúži miesto medzi najlepšími albumami za rok 2019, čo jej môže jej slávna sestra len a len závidieť.
Odporúčanie redaktora: Jenny Hval – The Practice of Love, SebastiAn – Thirst (recenziu si môžete tu prečítať)
výber Mateja Feldbauera:
Rammstein – Untitled
The Who – Who
Martin Geišberg a Daniel Špiner – Na modrej planéte
MC Gey – Epizoda 2
Tyler, the creator – Igor
Logic – Confessions of a dangerous mind
výber Erika Hajtmáneka:
Chris Potter – Circuits
Slipknot – We Are not Your Kind
Korn – The Nothing
Lettuce – Elevate
Adam Deitch Quartet – Egyptian Secrets
Nick Cave & the Bad Seeds – Ghosteen
Robert Glasper – Fuck Yo Feelings
Brownswood recordings – Sunny side up (kompilace nové australské scény v Melbourne)
Alfa mist – Structuralism
Brad Mehldau – Finding Gabriel
výber Martina Saksu:
Evergrey – The Atlantic
Dream Theater– Distance over Time
Devin Townsend– Empath
Myrath– Shehili
Eluveitie– Ategnatos
Turilli / Lione Rhapsody – Zero Gravity (Rebirth and Evolution)
Tool – Fear Inoculum
Opeth – In Cauda Venenum
Leprous – Pitfalls
Blind Guardian Twilight Orchestra – Legacy of the Dark Lands
výber Patrika Šeda:
Gideon – Out of control
Counterparts – Nothing left to love
Holding Patterns – Endless
Knocked Loose – A different shade of blue
American Football – LP3
Pedro the Lion – Phoenix
Tripsitter – The other side of sadness
Local Natives – Violet street
Jordan Rakei – Origin
Jeromes Dream – LP
výber Márie Liškovej:
James Blake – Assume Form
FKA Twigs – MAGDALENE
Nick Cave and the bad seeds – Ghosteen
Slowthai – Nothing great about Britain
Black midi – Schlagenheim
Lana del rey – Norman fucking Rockwell
Gleb – Gauč storytelling
P/\ST – Expedice do vnitrobloku
Vampire Weekend –Father of the bride
Edúv Syn – Karel Gott je mŕtvy keď hralo rádio
výber Davida Majerského:
JPEGMAFIA – All My Heroes Are Cornballs
Vulpeck – Live at Madison Square Garden
The Specials – Encore
Katarína Máliková – Postalgia
Ultrazvuk – Ultrazvuk
Dukla – Ikea / EP
White Place – Room
Gleb – Gauč Storytelling
Isobutane – Do Machines Dream?
Walter Schnitzelsson – Sugar kids won’t stop screaming
výber Daniela Heviera ml.
Hildur Guðnadóttir – Chernobyl Soundtrack
The Comet Is Coming – The Afterlife
Aldous Harding – Designer
Sudan Archives – Athena
KOKOKO! – Fongola
Beirut – Gallipoli
Katarína Máliková – Postalgia
Lankum – The Livelong Day
Hania Rani – Esja
Jób – MMXIX (EP)
