Slovenská progressive/power metalová skupina Signum Regis už patrí medzi osvedčené značky domácej metalovej scény a nikdy sa netajila ani svojimi cezhraničnými ambíciami. Premiérovo s novým spevákom sa predstavila prvú marcovú sobotu v bratislavaskom klube Randal.
V dnešnej dobe globalizácie a rýchleho technologického pokroku nie sú medzinárodné zoskupenia, a to najmä u metalových kapiel, už žiadnou výnimkou. Tak môžeme byť bežne svedkami faktu, že fínska kapela má speváka Gréka (Beast In Black), alebo existuje švajčiarsko-holandská čisto ženská formácia (Burning Witches), či skupina z Brazílie má speváka z Talianska (Angra).
Tento trend neobišiel ani Slovensko a po odchode Maya Petranina sa už zabehnutá formácia Signum Regis dala dohromady so spevákom menom Jota Fortinho z už spomínanej a pre nás vzdialenej Brazílie. Tým získala nielen kvalitného vokalistu, ale aj určitý punc originality v našich reáliách, ktorý však má od začiatku svojej existencie a Jota nie je v ich radoch prvým cudzincom.
Výnimočný večer zahájili Alice Cooper Tribute band. Na poslednú chvíľu zaskočili namiesto avizovaných Dragony z Rakúska, ktorí zrušili svoje vystúpenie kvôli chorobe speváka (nemá koronavírus!). Svoju poctu majstrovi Cooperovi zahájili songom Brutal Planet, ktorého temnú a ťažkú náladu zvýrazňoval naozaj skvelý a hutný zvuk. Od nasledujúcej Feed my Freinkeistein som sa razom nostalgicky presunul do svojich teen čias, kedy som v hlbokom filozofickom rozjímaní uvažoval nad tým, prečo sakra hrajú v obecnom rozhlase stále dokola tie samé ľudovky a nie napríklad takú Bed of Nails.
Odzneli ortodoxné hity ako Poison, House of Fire, Hey Stoopid, ale aj menej hrávané kusy ako Snakebite, či This Maniac’s in Love with You. A to všetko s výbornými inštrumentálnymi (sólová gitara – Zoltan Daraban, inak basa u Castaway) i vokálnymi výkonmi. Tie vokálne obzvlášť potešili, pretože žiaľ, samotného Alice Coopera som nemal možnosť vidieť v Bratislave naživo (Incheba – september 2019, alebo ŠH Pasienky – november 2009), ale podľa jeho ostatného diela s názvom Paranormal (rok 2017) súdim, že vokálne je na tom vo svojom požehnanom veku 73 rokov logicky biedne. Až sa bojím, že ďalší album odspieva šepotom. Ale späť k radostnejším veciam. Bol to výborný koncert na rozohratie, až mi prišla na um kacírska myšlienka, či kvalitné revival/tribute bandy nefungujú v úlohách predskupín lepšie ako menej známe, ale žánrovo príbuzné kapely k hlavnej hviezde večera…
Signum Regis je skupinou pôvodne zo Senca, funguje od roku 2007 a na svojom konte má už šesť štúdiových albumov. Ten posledný z roku 2019 s názvom The Seal of a New World naspieval už spomínaný Jota Fortinho. Slovenskú koncertnú premiéru si však odspieval až tento večer. Očakávania fanúšikov, ktorých sa však (možno aj vzhľadom na paralelnú akciu – Orkrist v Kulturáku) v Randali nezišlo až tak veľa, boli o to väčšie, že nový album bol prijatý veľmi pozitívne, a to tiež kritikou a nielen domácou.
Pri vynikajúcich nových skladbách ako Prisoner`s Elegy, I Always Go All-In, či Fly Away by sa výškovo zapotil nejeden spevák a mám pocit, že ani Jota si v refrénoch nebol úplne, ako pekne hovoria naši bratia Česi, jistý v kramflecích. Jeho potenciál a talent je však nespochybniteľný, a to údajne stojí aj za krásnym artworkom k poslednému albumu, či k úvodnému singlu Kings of the Undeground. Ten prekvapujúco kapela do svojho setlistu nezradila, i keď z nového albumu zahrala viac ako polovicu piesní doplnených staršími skladbami.
Posledný, neplánovaný, tretí prídavok bol opäť Prisoner`s Elegy a tam by sa práve táto pieseň hodila, alebo ešte lepšie na úplný začiatok koncertu. Inak to bolo veľmi slušné vystúpenie hodné európskej power metalovej kvality. Tak sa mi zdá že sa nám tu popri tradičnej záplave black a death metalových partičiek tvorí aj veľmi slušná slovenská power/progressive metalová scéna. Samozrejme na čele so Signum Regis, ku ktorým by som jedným dychom pridal Castaway, Eufory, Within Silence, či Renaissense…
