UPRISING REGGAE FESTIVAL 2012
SOBOTA
Po prvých dvoch kapelách (dub zoskupenie Foolproof Riddims a česko-jamajskí reggae/ska pionieri Švihadlo)na hlavnom pódiu vystúpila srbská reggae skupina Irie FM. Aj napriek nie veľmi početnému publiku odohrali špičkový koncert. Za zmienku stojí najmä výkon speváka so špecifickým plným černošským hlasom, ktorý okrem spevu zvládal aj hru na trombón. Celkovo dychové nástroje mali veľké miesto v hudobnej tvorbe týchto Srbov.
Od 17:30 na Main Stage začína akýsi hip-hop blok, ktorý svojim vystúpením odštartoval bratislavský raper Vec. Neskôr ho na pódiu postupne prestriedal Zverina a Moja Reč. Všetci rapovali za doprovodu živej kapely – hudobníkov z Prago Union. Vec so Zverinom sa ukázali najmä v spoločnom featuringu, keď si spolu strihli Turistu. Vydarený bol aj track Branči Kováč, jeden z novších Vecových hitov, či kúsky ako Atmo Rytmo z čias Trosiek alebo Kurva Hrdý.. Vec mal pomerne málo času na vytvorenie dobrej show, ale zvládol to a atmosféra bola vynikajúca. Aj samotný raper bol príjemne prekvapený a cvakal fotky kotla pod pódiom s prísľubom, že už čoskoro sa fanúšikovia môžu uvidieť na nete na jeho FB stránke. Naši interpreti boli perfektne zohraní s kapelníkmi z Prago Union a živé nástroje v pozadí len pridali ich vystúpeniam drive. Moja Reč prispela k vyburcovaniu davu a keď na pódiu stál raper Kato (predtým Deph z Chaozzu), hlavný článok pražskej hip-hopovej formácie Prago Union, všetky ruky v publiku boli hore. Pražáci boli čerešničkou na torte tohto jedinečného spoločného vystúpenia.
Po nich hlavné pódium patrilo americkým hiphopovým takmer už legendám Delinquent Habits. Dvojica raperov s mexickými koreňmi Uprising nenechala vydýchnuť po energickom vystúpení Prago Union a spol. Občas lenivý hip-hop v štýle Cypress Hill (Delinquent Habits sú veľmi ovplyvnení ich tvorbou), ale najmä tvrdší hardcore rap, latinskoamerický trúbkový sound a občas sa aj nejaké to španielske slovíčko do flowu zamiešalo. Hlavný článok Delinquent Habits, obrovský potetovaný raper Ives komunikoval s publikom a zrejme v snahe spraviť čo najlepšiu show, poriadne si odpil z fľaše vodky slovenskej výroby. Keď si odpil aj druhý z raperov, bolo pol fľaše preč. Neskôr si od fanúšikov ešte vypýtali aj jointa a ďalej neúnavne servírovali svoje tracky. Keď Ives rozprával, ako je hrdý na svoj pôvod, hlas z davu ho dosť nevyberaným spôsobom poslal kamsi. Na to sa Ives vzpriamil a vošiel do konfrontácie s fanúšikom. Vyzval ho, nech zopakuje, čo práve povedal a zbehol za ním dole z pódia. Zrejme mal chuť si to s ním ísť bližšie „vyrozprávať“ , ale nakoniec sa nad to povzniesol, mávol rukou a show pokračovala. Na druhej strane však je trochu kuriózne, že sa za svoj mexický pôvod takto „bije“ zrovna kapela v šiltovkách s nápismi LA a Cali. Zvláštny lokalpatriotizmus.
Od 20:00 patrí Cirkus Aréna multitalentu Rockymu Leonovi. Tento mladý umelec z Kalifornie s rakúskymi a brazílskymi koreňmi od začiatku na pódiu doslova žiaril a s úsmevom od ucha k uchu len potvrdil svoju povesť bezstarostného šťastného človiečika, ktorý miluje život. Medzi odohratými pesničkami boli aj Quit My Job alebo My Life Is Fun. Počas koncertu nebol veľmi komunikatívny, zato však servíroval jeden hit za druhým. Úspech mali aj hudobníkove svojské prerábky komerčných hitov Livin la Vida Loca od Rickyho Martina či Pokerface od Lady Gaga. Od fanúšikov si získal potlesk navyše po tom, čo publikum prekvapil správou, že v septembri v Bratislave bude opäť šanca vidieť ho naživo. Rockyho jeden a pol hodinová one-man show bola plná energie a pozitívnych vibrácií, tento mladý Američan bravúrne zvláda spev, beatbox, raggamuffin, hru na gitare aj používanie slučiek (loopov). Publikum svojou obrovskou energiou a optimistickými textami oslavujúcimi krásy života dostal do varu a nenechalo ho len tak odísť. Ako prídavok si ľudia vytlieskali Rockyho najväčší hit Quit Your Whining. Rocky si na pomoc vzal aj svoje legendárne ukulele. Jediná chybička krásy tohto vystúpenia spočívala v zvolenom priestore. Nedalo sa tam pre nával ani pohnúť a dusno bolo miestami k nevydržaniu. Pre také množstvo ľudí, ako sa zišlo na Rockym Leonovi v Cirkus Aréne by sa zišiel omnoho väčší, možno kľudne aj hlavný stage.
Pred vystúpením britského MC – Solo Bantona na Mungo“s Station sa mnohí ľudia mierne obávali, pretože mali ešte v živej pamäti vystúpenie tohto dredatého rastamana v Novej Pekárni v Nitre, z minulého roka. Vtedy mu show akosi nevyšla pretože väčšinu času bol mimo rytmu a celé vystúpenie bolo akési rozpačité. Dnes ale Solo aj so svojím kolegom, nemeckým producentom Disruptom očividne mali svoj deň. Predstavili najmä tracky z ich spoločného EP Music Addict. Solo mal perfektne plynulý flow, išiel ako hodinky, udržiaval kontakt s publikom a odmenou mu boli baviaci sa a tancujúci ľudia pod pódiom. Ku koncu vystúpenia si Solo Banton vychutnal cigaretku neidentifikovateľného, ale ľahko domysliteľného obsahu. Príjemne prekvapil svojim ragga freestylom na dubstepovom a reggae pozadí.
Večer pokročil a nastal čas koncertu slávneho jamajského interpreta Anthonyho B. Samotný spevák sa počas dňa presúval po festivale a sledoval vystúpenia bubnovej školy a capoeiristov, tváril sa zachmúrene a nebol veľmi ochotný ani k fanúšikom, ktorí ho prosili o spoločnú fotku. Na pódiu však vystupoval od začiatku s obrovskou energiou, skákal po pódiu, tancoval a odohral takmer všetky svoje najväčšie hity. Na Slovensku nestál na koncertných doskách prvýkrát, slovenské publikum si ho mohlo pozrieť na Hodokvase v roku 2007.
Tarrus Riley, jamajsko-americký reggae spevák vystúpil na Uprisingu 2012 s kapelou The Blak Soil Band, ktorá sa utvorila okolo legendárneho jamajského saxofonistu Deana Frasera. Jeho mierne pop-reggae publikum príliš neohúrilo, ale vo všeobecnosti možno hovoriť o kvalitne odohratom koncerte.
V Dancehall Stage mal o 22:30 vystúpiť Haf a Beyuz, ale nátresk, ktorý bol vnútri stanu, ako aj v okolí asi pätnásť metrov od stanu mnohým vôbec neumožnil dostať sa dnu. Do budúcna by nezaškodilo umiestnenie na väčší stage.
Je síce podvečer druhého dňa festivalu, čo treba brať do úvahy, ale väčšina plochy pripomína bojisko. V areáli chýbajú hustejšie rozmiestnené smetné koše, takže plastové poháre sa povaľujú všade naokolo a pomedzi ne na zemi ležia návštevníci festivalu, ktorí sa stihli pravdepodobne spoločensky unaviť až do takej miery, že sa rozhodli uložiť sa do pohodlnej polohy a zaradiť „autopilota“.
Na hlavnom stage o jednej hodine rannej vystúpili ďalší z headlinerov tohtoročného Uprisingu – nemecko-francúzska zostava Irie Révoltés, ktorí na festivale nie sú nováčikmi. Vystúpili už na jednom z predošlých ročníkov a rovnako aj na Uprising Winter Edition v decembri roku 2010. Publiku ponúkli ako vždy explozívnu show a vypočuť sme si mohli pesničky ako zo starších, tak aj z posledného vydaného albumu Mouvement Mondial (Antifaschist – pesnička vyjadrujúca postoj kapely k fašizmu a rasizmu, protipolicajná Poulet, Expulsion, Zeit Ist Geld či Back Again ). Nevynechali žiadny zo svojich najväčších hitov ako Rebelles či Travailler.. Muzikanti a speváci sa v priebehu trvania koncertu (hodinu a pol) ani na minútku nezastavili, počas refrénov krútili bielymi uterákmi nad hlavami, poskakovali po pódiu. Z muzikantov s nenápadných vzhľadom sa stali králi pódia. Spevácke súrodenecké duo sa v každom songu skvelo dopĺňalo – Carlito odspieval melodické pasáže a Mal Elevé tracky okorenil svojim energickým prenikavým rapom, raggamuffin a celkovo nekľudným speváckym prejavom. Odohrali kvalitný koncert a mnohonásobne sa vracali na pódium aby pridali ďalší a ďalší prídavok. V refréne pohodového songu Merci sa slovenskému publiku prihovorili slovom „Ďakujem“ a aj odkaz kapely pre náckov bol v slovenčine. Tieto prvky vrátane prezentácie antifašistickej vlajky možno zažiť na koncerte Irie Révoltés už niekoľko rokov po sebe, možno by bolo načase trochu zmeniť koncept vystúpenia, aby sa svojim fanúšikom „neokukali“. Príjemným spestrením bolo zakomponovanie časti Smells Like Teen Spirit od Nirvany do vystúpenia a aj coververzia celosvetovo známeho hitu We No Speak Americano.
Príjemným zakončením festivalu bolo vystúpenie zaujímavého zoskupenia Symbiz Sound and MC Zhi. Zakladateľmi sú dvaja kórejskí bratia žijúci v Nemecku, ktorí používajú svojpomocne skonštruovaný kontroler a tak umožňujú vzniknúť celkom novým spojeniam zvukoma ich produkovaný štýl by sa mohol nazývať future dancehallom. Na Uprisingu sa k nim pridal aj MC Zhi. Ich vystúpenie si prišiel pozrieť aj Rocky Leon. Veľmi sa im vydarila ich verzia známej piesne Boba Marleyho Is This Love. Symbiz Sound veľmi umne dokázali skombinovať dubstep s reggae a v niektorých trackoch použili aj ukulele.
Festival, aj napriek tomu, že zaberal tento rok väčšiu plochu ako v minulosti, sa mohol pýšiť vynikajúcou priateľskou až rodinnou atmosférou. K pohode na festivale prispeli aj ozaj vydarené dekorácie povešané na stromoch prevažne vo workshopovej časti areálu. Takisto aj kmene omotané farebnými pruhovanými plátnami a farebné stuhy v korunách stromov pôsobili osviežujúco.
Festival aj počet jeho fanúšikov zo Slovenska i zahraničia blízkeho aj vzdialenejšieho sa každým rokom rozrastá. Že festival je pre niektorých priamo srdcovou záležitosťou, o tom svedčala okrem iného aj prítomnosť dvoch mladíkov s chrbtami potetovanými farebnými logami festivalu Uprising.
Motto tohtoročného Uprisingu vytlačené na letáku s mapkou a programom hovorí: „One good thing about music – when it hits you, you feel no pain.“ (Bob Marley). Jednou dobrou vecou na hudbe je, že ak vás zasiahne, necítite bolesť. Po prežití tohto festivalu sa dá ešte doplniť: Necítite bolesť, skôr cítite obrovskú radosť a spokojnosť. Myslím, že o tohtoročnom Uprising Reggae festivale to platí dvojnásobne. Dokonca aj počasie po viacerých chladných ročníkoch festivalu konečne prialo a bolo také, aké si návštevníci právom zaslúžili. Piaty ročník mnoho návštevníkov nazýva zatiaľ tým najlepším a mne neostáva iné než súhlasiť. Z Uprising Reggae Festivalu sa pomaly ale isto začína stávať malý kultový festival s tradíciou, kam sa ľudia každý rok radi vracajú, postretajú známych z rôznych kútov našej, ale aj zahraničnej zeme, či spoznajú nové spriaznené duše a tešia sa na túto udalosť pol roka dopredu. Svedčí o tom aj tohtoročná návštevnosť festivalu približne jedenásť tisíc ľudí. Uprising sa zaslúžene dostáva na pozíciu jedného z najväčších reggae festivalov v Európe.
autor: Martina S / Musicpress.sk
