| autor: Iva
Paws je mladá punk rocková kapela zo Škótska, ktorá len v októbri vydala svoj debutový album s názvom Cokefloat (v preklade: dezert z koly a zmrzliny). V súčasnosti patrí medzi najlepšie škótske live kapely a postupne sa presadzuje čoraz viac aj v celej krajine a zahraničí.
Kapelu tvorí trojica – Philip (spev, gitara), Joshua (bicie) a Matthew (basa) reprezentujúca garážovú punk rockovú kapelu, ktorá sa postupne dostáva čoraz viac do povedomia svojou tvorbou.
Paws – Miss American Bookworm
Ešte pred vydaním debutového albumu, kapela predstavila taktiež tohto roku EP s názvom Misled Youth, v limitovanom počte 250ks originálnych kaziet.
Cokefloat tvorí 13 skladieb, ktoré predstavujú výber tvorby posledných dvoch rokov kapely. Celý album sa nesie v znamení pop punku, ktorý charakterizujú chytľavé melódie, výstredné grunge – pop gitary a punkový spontánny spevákov prejav. Cover albumu navrhla anglická umelkyňa Jessica Penhold (mimochodom jej autoportrét), ktorý si PAWS od nej požičali, a aj touto cestou prezentujú jej umenie verejnosti.
Paws – Sore Tummy
Na prvé počutie sa album môže zdať pri dnešnom rozvinutom hudobnom trhu ako trochu neoriginálny, ale pri bližšom vypočutí Vás okrem energicko znejúcich skladbách určite zaujmú lyrické texty, ktorých autorom je samotný spevák kapely. Ide miestami o veľmi emočne silné autobiografické výpovede. V úvodnom songu s názvom Catherine 1956 Philip spomína na svoju matku, ktorá pred časom zomrela na rakovinu. Spevákov blízky vzťah k jeho milovanej matke nájdeme vyjadrený aj v skladbe Bloodline („but I know you´ll never die, I´ve got your nose: I´ve got your eyes“).
Vo všetkých skladbách na albume PAWS badať vplyv hudobnej éry 90-tych rokov (napr. Nirvana, Green Day, či blink-182) a taktiež vplyv indie. Album bol nahrávaný na lodi na Temži, kde sa nachádza nahrávacie štúdio The Lightship95 a to všetko pod drobnohľadom producenta Roryho Attwella, mimochodom tiež punkového hudobníka bohužiaľ už ex formácie Test Icicles. Vydaný bol pod nezávislým label-om Cat Records.
Paws – Jellyfish
Medzi moje najobľúbenejšie skladby na albumu patrí song Pony, kde sa autor ironicky zmieňuje o rozmaznaných tatkových dcérkach (možno vlastná skúsenosť:P) – „What is there to cry about? Mum and dad still pay your rent. Don´t f**k me around.“ – a záverečný song albumu, jednoznačne najviac melodický Poor Old Christopher Robin, pripomínajúci uspávanku, ktorou sa spevák punkovo akoby lúčil („ So Philip stop crying, you´ve got to keep trying. Stay focused and easy. You ´ve got to quit moaning and get on with growing.“). Najviac charakteristický song, kde okrem jednoduchého spontánno-punkového hudobného prejavu sa PAWS najviac priblížili k vlastnému hudobnému zvuku je Sore Tummy. Navyše melódia je veľmi chytľavá – presne takto má pop punk vyzerať.
PAWS po vydaní albumu vyrážajú čoskoro na anglické turné a pripravujú sa aj na svoje prvé koncertné predvedenie v USA. Ide jednoznačne o formáciu, ktorej najviac svedčia live koncerty, kde sa môže naplno prejaviť ich úprimné punkové cítenie. Treba dúfať, že možno zavítajú aj bližšie k nám!