Mladá skupina s názvom Atomic Rose preráža na hudobnej scéne Hondurasu. Kapela, ktorá napriek diametrálne odlišnej preferencii miestnej kultúry, tvorí alternativný rock a indie rock. Ako sa nahráva v jednej z najchudobnejších krajín západu? Mladí honduraskí hudobníci sa rozprá
Populárne žánre ako alternative rock a indie rock nie sú zastúpené iba v Európe a v Spojených Štátoch. Hoci najväčšie esá ako Arctic Monkeys, Pixies či The Strokes pochádzajú z USA a z Anglicka, žáner reprezentuje aj mladá kapela z Tegucigalpy v Strednej Amerike.
Atomic Rose, založená v hlavnom meste Hondurasu, sa skladá z piatich členov. Daniel, Gabriel, Daniela, Iván a Eduardo sú na domácej scéne indie rocku už známy pojem. Kapela sa dala dokopy v roku 2020 vďaka nápadu Gabriela a Daniela, ktorí spolu vyrastali. Postupne sa k nim pridal zvyšok, pričom hlavné vokály v skupine má na starosti Daniela. Tá sa spevu venuje už od detstva, napriek tomu nikdy nenavštevovala hodiny spevu. Dopĺňa ju Iván, ktorý sa hudbe venoval odmalička v kostole. Názov Atomic Rose reprezentuje kontrast zvuku a textov kapely. Rose značí sentimentálnosť a delikátnosť textov, zatiaľ čo Atomic značí divergenciu a explozívnosť zvuku.
Zatiaľ čo každý z členov má svoj vlastný štýl a vkus, v spoločnom projekte im to spolu šlo prirodzene vďaka niektorým spoločným črtám. Aj preto tvrdia, že ich zvuk je zmes štýlov všetkých piatich. Za svoju inšpiráciu však považujú umelcov ako Taylor Swift, Lana del Rey, Tame Impala, Phoebe Bridgers, Arctic Monkeys a The Last Shadow Puppets. Niektoré ich videá na YouTube dosahujú stotisíc videní a ich koncerty v krajine sú zaplnené fanúšikmi. Samotní členovia si niečo podobné pri začiatkoch nedokázali predstaviť. Napriek tomu ich ešte hudba neuživí. Všetci majú stabilnú prácu a hudba je pre nich zatiaľ iba privyrobením. To sa však snažia zmeniť a ich cieľom je preraziť tak, aby sa hudbe mohli venovať naplno, či už v Hondurase alebo aj mimo neho.
Kto je ich publikum?
V krajine, ktorá patrí medzi najchudobnejšie západnej pologule, nie je ľahké zarábať si hudbou. Od vlády, či iných štátnych alebo miestnych orgánov sa pomoci nedostane a kapela sa musí spoliehať na vlastné zdroje. V krajine dúfajú hlavne v zmenu náhľadu na domáce umenie. Je potrebné, aby bola lokálnym umelcom poskytnutá väčšia podpora, dôvera a otvorenosť voči hudobnej diverzite. „Všetko, čo máme, sme si zabezpečili pekne postupne my sami. Všetky hudobné nástroje a zariadenie potrebné na nahrávanie. Väčšina hudobníkov v krajine tvorí reggaeton a latinské žánre, takže tí sú aj najviac podporovaní,“ tvrdí kapela pre magazín Music Press.
„Nie je tu veľa štúdií, kde by sa dalo nahrávať. Je tu jedno výborné, v ktorom sme pracovali predtým – Skai Studios, ale ako štúdium nám väčšinou slúži obývačka niektorého z nás.“ Kapela na svojom konte ešte nemá žiadne LP, no na rôznych hudobných platformách si môžete vypočuť ich EP s názvom Afterparty Blues. „Určite chceme nahrať aj LP, ale v prvom rade chceme ešte lepšie definovať náš zvuk, vytvoriť nejaký príbeh a zohnať všetky potrebné zdroje na to, aby sme uskutočnili náš medzinárodný debut.“
Skupina sa predstavila už aj v televízii, v rádiu a v miestnej tlači. Na domácej scéne je Atomic Rose pojem, ktorý sa neodmysliteľne spája s indie rockom. Publikum ich prijalo mimoriadne dobre a počet fanúšikov každým dňom rastie. Debut na domácej scéne vyšiel nad očakávania, no stále je priestor na rast.
Skupina nezaháľa ani v tvorbe videoklipov. K piesni Coolgirl natočili domácky videoklip so starou kamerou a ich cieľom bolo zachytiť pekné a zábavné chvíle, ktoré spolu prežívajú. Ostatné videá má na starosti predovšetkým Daniel. V práci sa venuje fotografii a s pomocou jeho umeleckého oka a citu, kapela natáča videoklipy. Nápady prichádzajú od každého člena, videá natočia doma alebo v otvorených priestranstvách a následne ich už len esteticky upravia. Výsledok naozaj stojí za to, čo potvrdzuje a ukazuje všestranný talent a potenciál skupiny.
Spievať o láske v krajine s najväčším podielom vrážd
Honduras patrí medzi najnebezpečnejšie krajiny na svete, ale členovia tvrdia, že počas ich koncertov nedošlo k žiadnym problémom. Predsa len, násilie a zločin sa väčšinou vyskytujú mimo umenia, a preto je možné navštíviť ich koncerty bez najmenších obáv. Avšak práve neslávne meno krajiny môže prispievať k faktu, že do nej umelci príliš často necestujú. Koncerty sa sústreďujú najmä na populárnu muziku v španielčine ako je reggaeton, trap či klasická latinská hudba.
„Asi ide aj o jazykovú bariéru,“ tvrdí bubeník kapely Eduardo. „A samozrejme, že v španielčine je najpopulárnejší reggaeton. Predpokladám, že indie rock kapely by asi nemali takú návštevnosť, hoci lístok by bol lacnejší než na koncert Bad Bunnyho. Žáner nie je príliš populárny, naša kultúra skôr inklinuje k rytmickej hudbe, na ktorú sa dá tancovať.“
Pri návšteve krajiny je zrejmé, aké žánre sú miestnymi preferované. V autobusoch, v baroch či na uliciach znejú tóny reggaetonu a trapu. Ak chcete nájsť rock, jazz či iné žánre, je nutné si vyhľadať bary s danou tematikou. V niektorých z nich, ako napríklad v podniku Santé, sa často konajú aj koncerty lokálnych umelcov. Aj členovia kapely tvrdia, že nie sú osamelými vlkmi v žánri. „Scéna určite rastie. My nie sme jediní. V Hondurase existuje niekoľko mladých kapiel ako my, ktoré sa venujú rovnakému štýlu. Naša hudba inšpiruje mnohých k tomu, aby tvorili niečo vlastné a za to sme veľmi radi.“
Anglicky či španielsky?
Texty Atomic Rose sú výhradne v angličtine. Nie preto, že by tak mala dosah k širšiemu publiku, no skupina sa cíti komfortnejšie práve v angličtine. Za textami stoja väčšinou vokalisti Daniela a Iván, ale ruku k dielu prikladá aj zvyšok kapely. Texty sú písané na základe ich vlastných pocitov, zážitkov a tých najhlbších myšlienok. Nevyhýbajú sa však ani kritike spoločnosti. Tá je založená na hlbokej kresťanskej viere, ktorej prítomnosť cítiť všade. Kapela nepopiera, že náboženstvo malo dopad aj na nich.
„Pravdepodobne áno. Konzervatívna ideológia vo všeobecnosti ovplyvňuje slobodu prejavu v krajine. Predstava, že si niekto len založí kapelu a to bude mať ako stabilnú prácu, príde mnohým ľudom ako šialená. Nepovedal by som, že to je niečo pozitívne alebo negatívne, ale dá sa vidieť, že viera má dopad na to, ako ľudia vnímajú mnohých miestnych hudobníkov,“ pokračuje Eduardo.
Práve preto môže byť namáhavejšie organizovať koncerty v menších mestečkách, kde je spoločnosť ešte konzervatívnejšia. Nie je to však nemožné. Atomic Rose vystúpili aj v meste Gracias, v ktorom sa pravidelne koná festival na počesť rôznych druhov národného umenia s názvom Gracias Convoca. Skupina plánuje zorganizovať viac koncertov na menších miestach hneď, ako sa naskytne príležitosť.
Ak chcete Atomic Rose podporiť, stačí ich nájsť na sociálnych sieťach ako Facebook, Instagram a TikTok a vypočuť si a zdieľať ich tvorbu. Práve sociálne siete považujú za najlepšiu možnosť marketingu, keďže žijeme v online svete. A ak by ste niekedy mali cestu do srdca Strednej Ameriky, určite nevynechajte ich koncert.
