Ak patríte audiofilkám alebo audiofilom, viete, že niektoré z najambicióznejších projektov každého roka možno objaviť v tejto kategórii. Táto hudba je vnučkou vážnej či klasickej hudby, akoby sleduje jej tradíciu, no zároveň ju prekračuje elektronickými experimentmi. Kľúčová črta však zostáva rovnaká – prevažne inštrumentálna hudba pre kontempláciu a rozširovanie vedomia.
Nemožno si však tieto nahrávky len tak hodiť do pozadia a čakať, že vás ohúria. Vyžadujú určité prostredie, určitú náladu, sústredenú pozornosť a stav vnímania. Veľmi vhodný je setting akejsi „zmyslovej deprivácie”, kde kvalitný zvuk je všetko, čo je podstatné a ostatné zmysly nie sú stimulované.
Clark – Kiri Variations (Throttle Records)
Každý rok dúfam, že sa mi podarí natrafiť na aspoň jeden album, ktorý bude skutočným zjavením. Niektorí sú sklamaní, že dnešná hudba už nemá taký kreatívny impulz, aký prerazil pred cca 15 rokmi. Ja zas prežívam úzkosť z vedomia, že dnešná doba systémovo spôsobuje, že najautentickejšia tvorba sa topí v záplave priemernej či poslucháčsky akceptovatelnej zábavy a možno si ju nikdy nebudem môcť vypočuť.
Po desiatkach rokov aktívneho počúvania a láske k množstvu žánrov viem, že najväčšiu hĺbku a úžas mi vie dať suverénna inštrumentálna kompozícia oslobodená od ega, ktorá pracuje so sublimujúcou krásou, intuitívnou mystikou a krehkou, no veľmi rafinovanou integritou. Také kompozície sa v mojej perspektíve priblížia Schopenhauerovmu a Nietzsheho konceptu abstraktnej hudby ako najvyššej formy umenia v tej najčistejšej forme, ako to je možné.
Schopenhauer pozdvihol v hierarchii umení hudbu na najvyššie miesto, medzi kategórie mystických životných skúseností. Môžeme ich spoznať v stavoch pravého súcitu alebo asketizmu. Inštrumentálna hudba (v zmysle nevokálová, alebo používajúca ľudský hlas len ako ďalší nástroj) má svojou bezpojmovou a bezkontextovou povahou potenciál byť najvrcholovejším umeleckým médiom. Môže nás aspoň na chvíľu takejto skúsenosti vystaviť a to tým, že nám bez slov priamo ukáže, aké to je byť oslobodený od ľudských skreslení a sebaklamov, ktoré diktuje „vôľa“, konzumná, absurdná, slepá a krutá sila, ktorá je integrálnym, skrytým a väčšinu úplne nevedomým hýbateľom takmer všetkých našich rozhodnutí, pudov, túžob, chcení a lipnutí.
Prekonaním „vôle” môžeme získať zážitok integrálnej jednoty s tzv „noumenalnou“ (ľudskému vnímaniu nezávislou) realitou, ktorá je zjednodušene analogickou s Kantovou vecou-o-sebe, pravou, večnou podstatou bytia, o ktorej nemôžeme nič povedať, ani ju poznať, no ktorá otvára priestor morálke a viere. Podľa Shopenhauera sú geniálni umelci schopní napojenia na “noumenalnu” realitu a umením ju dokážu sprostredkovať podobne vnímavým ľuďom priamym spôsobom. Len čo sa však umelci uchýlia k snahám o alegórické zobrazenia, konceptom, opisom, či interpretačným formám umenia, nie sú schopní toto priame spojenie odovzdať. Podobne, ak sa umelec snaží byť umelcom, alebo reagovať na trendy a módu, nebude odovzdávať reálne, autentické umenie. Ani schopnosť umelcov vyjadriť samých seba nie je autentickým umením, pretože autentické umenie sa napája na ďaleko väčšie pravdy ako ego. Obrad tvorby nemôže byť hnaný ani túžbou sa ukázať a niekoho očariť, ani niečo vlastniť, či ovládať, ani strachom.
Génius má kapacitu vnímať a vyjadriť to, čo je večné. Toto vnímanie je tvorivé, nie intelektuálne. Ak sa z umenia stane intelektuálny plán (napr. napodobňovanie toho, čo fungovalo u iných), zlyhá v úsilí dotknúť sa večnosti. Génius má viac než talent. „Talent trafí cieľ, ktorý iný trafiť nevie. Génius trafí cieľ, ktorý nikto iný nevidí.“ So všetkými mojimi skúsenosťami spoznávania hudby, ktorá ma v živote hlboko zasiahla, dojala a inšpirovala vnímam, že tento náhľad je výstižný, objasňujúci a najviac pravde – podobný, aký som zatiaľ v histórii filozofie našiel.
Nový album Clark – Kiri Variatons je jeho čistým prejavom. Každý, kto ho pozná vie, že je schopný skrotiť hudbu tak, ako len pár elektronických producentov na celom svete. Každým albumom vie otočiť list a priniesť hudbe niečo úplne nové, nikdy nepočuté. Kiri Variations komunikuje prvýkrát otvorene s vážnou hudbou! Každá skladba je hypnotická, krásna svojou jednoduchosťou, no spája aj záhadné a morbídne prvky cez mimoriadne originálne krivky.
Ak sa chcete ponoriť do hravého detailného HD orchestra s duchovnou hĺbkou, vypočujte si ho. „I want people to listen to this in the same way they would read a set of Roald Dahl short stories; bitter-sweet tales with hooks and teeth and unexpected macabre twists. Proper Witch vibes.“
Album na vypočutie.
Bersarin Quartett – Methoden und Maschinen (Denovali)
Jeden z najväčších zážitkov som objavil tento rok v hudbe Bersarin Quartett, nemeckého skladateľa elektronickej vážnej hudby Thomasa Bückera. Album Methoden und Maschinen je meditácia o budúcnosti 23.storočia.
Fakt, že Bersarin Quartett koncertuje v absolútnej tme mi pomohlo pochopiť, ako tragicky sa ochudobňujeme, ak zvykneme hudbu počúvať bez ceremónie. Hovoríme, že hudba je univerzálny jazyk, že je cesta, po ktorej kráčame k pocitom. Posvätné mystérium hudby je potenciál priniesť harmonizujúci, transformatívny účinok.
Methoden und Maschinen mi otvára obraz budúcnosti, keď sa hypertechnologická civilizácia ocitne v bode, kde hoci je schopná kolonizovať iné planéty, pochopí, že povznesenie života nemôžeme čakať z technológií bez života. Aby vôbec ľudstvo uspelo v prekonaní svojej povahy, musí to byť vnútornou kultiváciou.
Túto hudbu nemá zmysel počúvať pri šoférovaní, operovaní s ťažkou technikou, alebo akoukoľvek činnosťou, ktorá vyžaduje externú pozornosť. Potrebujeme rešpektujúci obrad, kde sme iba my a hudba znejúca v najlepších detailoch, ako je možné.
Ak si vytvoríme ceremóniu, v ktorej si dovolíme dať samým sebe dar „zomrieť“, pustiť, nechať ísť, vzdať sa toho, kým si myslíme, že sme, poznania, čo vieme, čo sa nám v živote stalo a ako ním prechádzame, vytvoríme základný predpoklad pre otvorenie dverí svojho ducha a mysle.
Keď sa nedeje nič okrem nás, hudby a dychu, to je najvyšší bod ceremónie. Vtedy som len ja, žiadne ego dostávajúce potvrdenie o svojej výnimočnosti, žiadne správy od Boha, či z iného sveta, žiadne ukladanie a spracovanie súborov, len ja prežívajúci a reflektujúci skúsenosť svojho vlastného života, rezonujúci s niečím, čo je vo mne, no zároveň ma z obrovskej časti presahuje a umožňuje mi s tým zažiť jednotu. Neviem, či je možné ísť hlbšie, ako toto. Ležať, dýchať, sústrediť sa na hudbu a skladby. Myšlienky prichádzajú a odchádzajú.
Album na vypočutie.
A Winged Victory for the Sullen – The Undivided Five (Ninja Tune)
Vo víziách o zlatej ére ľudstva môžeme natrafiť na úplne nový koncept lekárstva. Múdry doktor nelieči choroby, ale predchádza tomu, aby vôbec vznikli. V zlatej ére ľudstva nikto nie je skutočne chorý. Vychýlenia z harmónie sa dajú včas rozpoznať a kalibrovať meditáciou, kreativitou, pohybom, zmenou diéty, odvarmi z rastlín a podobne.
The Undivided Fife, symfónia snúbiaca elektroniku a vážnu hudbu od A Winged Victory for the Sullen, má silu liečiť, dostať do meditatívneho vizionárskeho stavu. Je to veľmi mysteriózny materiál, rozprávaný jazykom a spôsobom hľadenia na veci, na ktorý sa veľmi zabúda.
Tvorcovia Adam Wiltzie a Dustin O’Halloran vravia, že poslaním bolo nepretržité hľadanie nekonečnej malosti a nekonečnej veľkosti v tej istej chvíli. Pocta minimalizmu a impresionizmu. Môžeme počuť dielo, kde je minimum obsahu vyjadrené v tak fascinujúcich textúrach a v tak obrovskom priestore, až si povieme, že táto hudba chvíľami vypĺňa všetko, čo existuje. Akoby nám dáva dar vidieť svet očami ľudí, ktorí dokážu byť citliví a fascinovaní pri tých najbežnejších veciach. Pozorovanie mravcov, pohľad na hrozno, východ mesiaca, zmena ročných období. Nie sú to pre nich len obrazy, ale vibrácie, na ktoré sa môžu naladiť a rezonovať s nimi. Vidieť subtílne veci plný úžasu a zároveň s rešpektom počúvať svet, druhých i seba. Ak si vypočujete tento album s obradom, môžete objaviť veľmi diskrétne a reálne miesto, kedy sme akoby priamo spojení s Bohom, ktorý je v nás.
Fakt, že s týmto albumom vychádzajú A Winged Victory for the Sullen pod Ninja Tune potvrdzuje, akým smerom sa budú uberať divy priekopníckej hudby v nasledujúcich desaťročiach. Osobne túto hudbu vnímam ako most medzi súčasnou a budúcou globálnou civilizaciou, ktorá bude duchovne a mentálne úplne inde, ako sme my. Toto spojenie potrebujeme nadviazať. Ľudská vynaliezavosť kombinovaná so slobodou a porozumením so samým sebou a ľuďmi okolo seba, je schopná neuveriteľných činov. Kapacita človeka je taká obrovská, aký je kontrast týchto diel s kapitalisticky generovanou kultúrou, ktorá dokáže stimulovať ledva stotinu potenciálu, ktorý ľudstvo má. Je to žiaľ systém, ktorý definuje civilizáciu, nie jeho alternatívy a výnimky. Nepodceňujme však silu, ktorú tieto výnimky demonštrujú.
Všetky albumy, ktoré tu reflektujem, tak ako aj mnoho úprimných ľudí, umelcov a vedcov, ktorých som v živote našiel, mi pomohli pochopiť, že Pravda, Láska, Starostlivosť, Vznešená obeta a všetky jej autentické manifestácie v priebehu dejín neboli zbytočné. Oni raz dosiahnu ultimátne zadosťučinenie, pozornosť a vďačnosť. Neboli skromnou a nedôležitou vecou. My ľudia konzumnej éry sme boli príliš podriadení, príliš bezvýznamní na to, aby sme videli ich krásu a nadradenosť. Vhľady odkrývajúce tajomstvo života, práce géniov, budú vždycky monumentálne, bez ohľadu na to, aké temné časy prídu a koľko ľudí im nebude schopných rozumieť a odceňovať. Nikdy nebudú zbytočné ani zabudnuté. Vychádzajú zo zdroja, ktorý existoval a bude existovať vždy a vďaka fascinujúcim dielam, ktoré na periférii spoločnosti stále vznikajú, doň môžeme nahliadnuť aj my, tu a teraz.
Album na vypočutie.
Amon Tobin – Long Stories (Nomark Records)
Amon Tobin vydal hneď dva albumy po ôsmich rokoch, Long Stories je ambientnejší a tak aj viac stvorený k počúvaniu potme. Je to mysteriózna cesta, ktorá prečistí uši. Hi-tech sci-fi výprava, ladená do meditatívnych farieb. Scenérie sú viac organické, naturalizujú mechanické prvky, no ako máme u Amona radi, zostávajú aj exotické a obskúrne.
Album na vypočutie.
Žibuoklé Martinaityté – In Search of Lost Beauty… (Starkland)
Toto je jediná tradičná orchestrálno-chorálová kompozícia v tomto zozname. Etablovaná litovská skladateľka žijúca v New Yorku tvorí cez tridsať rokov a skomponovala vyše sto diel, no máloktoré boli vydané na nosiči. In Search of Lost Beauty… zložila v roku 2016, vydavateľstvo Starkland ho vydalo v roku 2019.
Na toto dielo by som rád upozornil, pretože v záplave orchestrálnej hudby, ktorá dnes ťažko vynikne niečím originálnym, Martinaityté znie veľmi integrovane a autenticky. Drása až fyzickou intenzitou, behom šesťdesiatich minút podstúpi a vybojuje úchvatné zápasy, proti silám, ktoré nás pripravili o krásu. Ak by som si mohol vybrať strážneho rytiera, bola by to ona.
Album na vypočutie.
Iné albumy, ktoré ma oslovili v tomto roku:
Floating Points – Crush (Warp)
Teebs – Anicca (Brainfeeder Records)
Christopher Tignor – A light Bellow (Western Vinyl)
