Už po štvrtýkrát sa zúčastníme jedného z najväčších jazzových festivalov konajúceho sa v Strednej Európe. Prinášame vám niekoľko tipov na Nišville Jazz Festival 2019. Hlavný program festivalu sa začína od dnešného dňa a potrvá až do 11. augusta.
Hľadanie vlastných koreňov je silnou umeleckou motiváciou pre mnohých jazzových interpretov mladšej generácie. Americký trubkár Christian Scott patrí k k vyhľadávaným muzikantom, ktorý minulý rok dokončil svoj triptych Centennial Trilogy doskou The Emancipation Procrastination.
Dovŕšil naň dotvorenie svojho zvuku, založeného na silných rytmických štruktúrach, ktoré v africkej hudbe sú dôležitým prvkom, pričom na nich stavia rozmanité harmonické plochy.
Christian Scott aTunde Adjuah – NPR Music Tiny Desk Concert 2015
Do Afriky hľadí aj Seun Kuti – syn legendárneho nigérijského hudobníka Felu Kutiho. So svojím projektom Egypt 80 sa obrátil na tanečný jazz a na odkaz svojho otca – priekopníka afrobeatu.
V jeho stopách nekráča iba dynamickým interpretačným prejavom, ale aj revolučnými názormi na politiku. Slabosť lídrov a ich korupčné chúťky nechce zastaviť iba revolučným funky, no aj skutočným politickým hnutím so stranou Movement of the People.
Seun Kuti & Egypt 80 – Theory Of Goat & Yam live 2018
Pre niekoho je viac organizátorom než hudobníkom, no jeho vplyv na hudbu sa nenesie iba v odkaze na Live Aid. Nezmazateľný dojem spravil aj so svojou skupinou Boomtown Rats.
Sme viac než zvedaví, čo môžeme očakávať od Boba Geldolfa – hudobníka, ktorý už bol jednou nohou v hrobe – od osobnosti, ktorú v extrémnych polohách dávajú buď do pozície mesiáša alebo populistu. Jeho vplyv na osemdesiate roky je však nezanedbateľný a počuť naživo skladbu I Don’t Like Mondays bude pre mnohých splneným snom.
The Boomtown Rats – I Don’t Like Mondays (Live Aid 1985)
Tento rok pribudne na festivale Nišville nový stage so zameraním na hiphop. Headlinerom tohto javiska bude Eric Bobo – bubeník zo slávnej latino hiphopovej skupiny Cypress Hill.
Hoci zastupuje generáciu, ktorá pracovala viac so samplermi než so živou kapelou, Erik má k jazzu veľmi blízko. Synovi jazzového perkusionistu Willieho Boba, ktorý spolupracoval s legendárnym Titom Puentem, koluje v krvi hispánsky temperament. Na živých setoch predstavuje kombináciu s DJom. Elektronika a živé nástroje vo vzácnej symbióze.
Eric Bobo – Live 2008
Keď utíchnu hlavné programy, návštevníci sa presúvajú pod stage Midnight Jazz Dance. Tam vystupujú DJ´s a producenti so svojimi setmi nu jazzového či deep house / jazzového charakteru.
Jedným z najzaujímavejších tohtoročných mien bude britský producent Claudio Passavanti známy pod umeleckým menom Sunlightsquare. Ako vyštudovaný skladateľ ovláda zákonitosti architektúry a formy kompozícií. Rovnako ich dynamiku a vygradovanie v zmenách tempa či rytmu.
V detstve sa venoval jazzovému klavíru. V debutovej nahrávke mu robilo rytmické garde zoskupenie GRP – za ktorým sa skrývali také mená ako John Patitucci a Dave Weckl. Neskôr sa preorientoval na tanečnú hudbu, ktorá je syntézou kubánskej, latinskoamerickej a britskej scény.
Sunlightsquare – Super People
Na záver ešte čerešnička na torte, ktorou je účasť česko-slovenskej formácie Jay Delver. Pre kapelu nepôjde o jej prvé srbské vystúpenie. Dva dni pred Vianocami vystúpili v Novom Sade v rámci putovného projektu Nu Sound Of Visegrad.
Kapela prednedávnom vydala svoj konceptuálny album Lonely Online Dragon Syndrome, na ktorom pracoval dánsky producent známy pod prezývkou LMK. Album Lonely Online Dragons je presahom nielen medzi žánrami, ale aj samotného konceptu hudobnej nahrávky.
Ťažko nájsť žáner, ktorý by skupinu Jay Delver najlepšie definoval! Ak sa spýtate samotných členov, svoj sound charakterizujú ako pop-funk-rock. Ich tvorba spája staré štýly černošskej hudby do moderného prejavu.
