Vznik Experimentálneho štúdia počas pooktóbrového odmäku v roku 1957 bol v tejto časti Európy fenoménom a ako platforma slobodnej tvorby vo východnom bloku mal aj symbolický rozmer.
Vznik Experimentálneho štúdia počas pooktóbrového odmäku v roku 1957 bol v tejto časti Európy fenoménom a ako platforma slobodnej tvorby vo východnom bloku mal aj symbolický rozmer.Tento rok oslavuje Experimentálne štúdio Poľského rádia 60. výročie od začiatku svojho fungovania. Pri tejto príležitosti organizoval Inštitút Adama Mickiewicza spolu s Múzeom umenia v Lodži konferenciu, ktorá sa konala 13. a 14. októbra 2017.
Experimentálne štúdio Poľského rádia (PRES) vzniklo deväť rokov po štúdiu Pierra Schaeffera v Paríži, šesť rokov po štúdiu Studio für elektronische Musik v Kolíne a dva roky po štúdiu Studio di Fonologia Musicale v Miláne. Bolo teda štvrtým profesionálnym centrom elektronickej tvorby v Európe. Jeho vznikom sa započala éra elektroakustickej hudby v Poľsku. PRES fungovalo pri verejnoprávnom rádiu a pod vedením muzikológa Józefa Patkowského sa stalo jedným z najinovatívnejších projektov svojich čias.
Konferencia priblížila činnosť Experimentálneho štúdia Poľského rádia so špeciálnym zameraním na slobodu tvorby v čase socializmu a cenzúry. Predstavila medzinárodné kontakty inštitúcie, nadviazané o. i. prostredníctvom skladateľských objednávok u štipendistov Fulbrightovej nadácie. Dochádzalo aj k spolupráci s takými tvorcami, ako je Američan Michael Ranta či talianska skupina Nuove Proposte Sonore. Projekt na zariadenie štúdia, ktorého autorom je Oskar Hansen a Bicí nástroj Krzysztofa Wodiczku poslúžil ako príklady vzťahov medzi umeleckou obcou a PRESom. Rozoberala sa tiež téma vzťahu medzi realizátorom a skladateľom, a to nielen v rámci diskusie s druhým pokolením realizátorov PRESu, ale aj na príklade troch verzií symfónie Bogusława Schaeffera. V programe konferencie sa okrem toho nachádzala aj prednáška venovaná vnímaniu elektroakustickej hudby v jej počiatkoch na príklade tvorby Krzysztofa Pendereckého a vystúpenie o spojitostiach zvukovej produkcie PRESu a populárnej hudby.
Eugeniusz Rudnik – Ptacy I Ludzie / Birds And People
https://www.youtube.com/watch?v=2m3aLg04ueo&list=PLtI9qFOdzZ9DwStJd60yGb-d_gUUdGpLa
Počas prednášok, prezentácií a diskusných panelov sme sa dozvedeli odpovede na otázky:
Prečo vo Veľkej Británii nikdy nevzniklo národné štúdio v štýle PRESu? V čom spočíva skupinový aspekt tvorenia elektroakustickej hudby? Prečo galérie umenia podporovali experimentálnu hudbu častejšie ako hudobné inštitúcie? Tiež sa dozvieme, ako produkcia experimentálnej hudby podporovala rozvoj moderných múzeí, ako tvorkyne a tvorcovia oscilovali medzi slobodou a cenzúrou, a akým spôsobom plnil PRES funkciu strediska avantgardy.
Konferencie sa zúčastnili:
Antoni Beksiak / Bolesław Błaszczyk / Dariusz Brzostek /Cindy Bylander / David Crowley / David Grubbs / Ewa Guziołek-Tubelewicz / Lukáš Jiřička / Aleksandra Kędziorek / Sanne Krogh Groth / Michał Libera / Michał Mendyk / Flo Menezes /Antoni Michnik / Lars M¸rch Finborud / Frances Morgan /Daniel Muzyczuk / Ola Nordal / Barbara Okoń-Makowska /Agnieszka Pindera / Holly Rogers / Tadeusz Sudnik / Krzysztof Szlifirski / Jan Topolski / Joanna Walewska / Laura Zattra /Marek Zwyrzykowski
Naplánovaný je tiež sprievodný program konferencie – Jan Topolski prednesie ilustrovanú prednášku k prezentácii o filmoch s hudbou Experimentálneho štúdia Poľského rádia a tri skladby počas koncertu zahrajú Thomas Lehn, Wolfram a Tadeusz Sudnik.
Thomas Lehn študoval v Nemecku zvukovú réžiu, klavír a jazzový klavír. Od roku 1982 sa venoval koncertovaniu s repertoárom od klasicizmu po súčasnosť. Rozvíjal aj svoj záujem o live electronics, s ktorým sa spája od skorých 90. rokov. Pracuje najmä na analógových syntetizátoroch z konca 60. rokov 20. storočia.
Wolfram, čiže Dominik Kowalczyk, je sociológ, informatik, správca webových stránok a hudobník. V minulosti člen tria Neurobot, od roku 2000 nahráva sólovo, ale vystupuje aj v ad hoc formáciách. Nahral tri albumy s Neurobotom a šesť sólových, posledný má názov Thinking Dust (2005) a v Poľsku sa dočkal nadšených recenzií.
Tadeusz Sudnik je poľský inžinier, zvukový režisér, performer, skladateľ a zakladateľ štúdia Studio of Impossible Sounds. Pracoval v Experimentálnom štúdiu Poľského rádia, nahrával filmovú, elektronickú, divadelnú a etnickú hudbu. Spolupracoval so skupinou Tomasza Stańka Freelectronic. Je členom skupiny Kawalerowie błotni spolu s Jerzym Karnowiczom, Mieczysławom Litwińským, Ryszardom Lateckým, Krzysztofom Knittlom a Tadeuszom Wielickým – skupina spája tradičnú free-jazz hudbu s komponovaním v netypickom prostredí: v lesoch a na poliach.
Konferencia bola súčasťou medzinárodného kultúrneho programu POLSKA 100, ktorý sprevádza sté výročie nezávislosti Poľska.
Preklad vznikol za podpory Katedrou slovanských filológií Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Z poľského originálu preložil Mária Berényiová
