Patril k tým umelcom, ktorých dielo a život splynuli do jedného celku. Nežný básnik a vášnivý revolucionár, rovnako milovaný ako aj prenasledovaný. Nekonvenčný životopisný snímok s nekonvenčnou hudbou približuje čílskeho básnika a revolucionára Pabla Nerudu.
Dramatické udalosti z jeho súkromia, boj proti skorumpovanej vláde, prenasledovanie a nútený exil, priamo vyzývajú na poriadne zdramatizovaný životopis, no čílsky režisér Pablo Larraín nechcel nakrútiť konvenčný snímok o jednom z najvýznamnejších básnikov dvadsiateho storočia. Namiesto toho si vybral iba jeden úsek a hneď ten najdramatickejší – prenasledovanie a ukrývanie – a zasadil ho sveta pohybujúceho sa medzi realitou a literárnou fikciou. Dôležitou sa stáva najmä Nerudova zbierka básní Canto General a konflikt medzi Nerudom a policajným prefektom Oscarom Peluchonneauom.
Žáner sa pohybuje niekde medzi detektívkou a mysterióznym filmom. Významnú úlohu zohráva tu zohráva hudba, ktorú skomponoval Federico Jusid, do ktorej plynulo prechádza dikcia španielskych slovíčok a rôzne ďalšie zvuky (kroky, šepot, vzdychy…). To všetko má svoj význam a napomáha pri hľadaniu interpretácie Nerudovho diela. Poézia života, la libre y muerte – ukazuje tie najjednoznačnejšie sféry ľudského života ako je láska, vášeň, smrť, no aj v nich treba hľadať skrytý význam. Prispôsobila sa tomu aj hudba skladateľa Federica Jusida. Jeho spracovanie dramatických činov nie je podložené epickými aranžmánmi, ale komornými klavírnymi melódiami. Napokon aj Nerudova spevná poézia si skôr zaslúži tichý šepot nežných tónov než orchestrálne furioso.
