V časoch ťažkých spoločenských kríz nemožno mlčať, schovávať sa za neutralitu a nedať najavo svoj postoj, len preto, že je to nepohodlné a môže vás to stáť kšeft, či hranie na pochybných mítingoch.
Stredný prúd v slovenskej populárnej hudbe až pričasto mlčal. Našťastie, stále sú tu hudobníci, ktorí vyjadrujú kritické názory, tak ako to už dlhé roky robí skupina Živé kvety, ktorá namiesto šírenia nenávisti nastavuje pokrivené zrkadlo krajine zaliatej červeným súknom.
Ešte ostrejšie sa vyjadruje raper Vec, ktorý na Koncerte pre Jána a Martinu, odprezentoval aj neskôr zhudobnený rap Krv na rukách, v ktorom apeluje aj na tých, čo naďalej zostávajú zaslepení demagógiou dlhodobo najpopulárnejších politikov. Väčšina raperov už dávno rezignovala na svoje postoje a zaujíma sa iba o svoj zárobok. Našťastie, aj na tejto scéne sú stále osobnosti ako Branči Kováč (Vec) alebo Tono S, ktorí sú si vedomí, že história sa opakuje a pripomínajú, že netreba zabudnúť aj na skoro premlčané kauzy dodnes infikujúce našu spoločnosť ako zlý vírus.
Vzácne trvácne postoje prináša aj street punková skupina Rozpor, ktorej radikálna ľudskosť pomohla mnohým pozrieť sa na utečeneckú krízu z druhého pohľadu – z pohľadu trpiacich.
Redakcia MusicPress.sk si váži každého jedného hudobníka, spisovateľa, textára, filmára, výtvarníka a umelcov, ktorí reflektujú našu spoločnosť, neohýbajú myšlienky a stanoviská podľa toho, ako sa im to hodí, a robia to so zmyslom šíriť odkaz: spájať a nie rozdeľovať. Vypočujte si skladby majúce svoj názor.
Živé kvety – Kde to žijeme
Vec – Na rukách krv
Rozpor – Až do konca života
Tono S – Neublížil som
Bez ladu a skladu – Udavač
B-complex ft Jan Werich – Past Lessons For The Future
Marián Geišberg – Klamali
