Veľká noc je obdobím, v ktorom či už ste veriaci alebo nie, spomalíte. Vypnutie z každodenného zhonu a denných rituálov a zahľadenie do svojho vnútra. Vlastne ide o taký blackout, o ktorom sa teraz v médiách vedú vášnivé debaty. V ťažkých časoch, aké teraz prežívame, naberajú tieto sviatky ďalší význam. Preto sa usaďte, vypnite všetky obavy z ďalších dní a vypočujte si niekoľko diel z vážnej hudby s tematikou umučenia a ukrižovania Ježiša Krista na Veľký Piatok.
Johann Sebastian Bach – Matúšove pašie
Dnes uznávaný skladateľ, vo svojej dobe považovaný skôr za dobrého kantora a organistu. Trvalo sto rokov, než sa prehodnotil názor k tvorbe J.S. Bacha. Svoj tvorivý pokoj našiel v Leipzigu, kde sa stal nestorom hudobného života. Tam skomponoval aj slávne Matúšove pašie uvedené 11. apríla 1727 v Chráme sv. Tomáša. Toto dielo získalo znovu ohlas až sto rokov po uvedení dirigentom a skladateľom Felixom Mendelssohnom Bartholdym. Vtedy nastala renesancia Bachovej hudby, ktorá je dnes považovaná za ideál matematickej presnosti a najvyššieho umenia.
George Frideric Händel – Mesiáš
Na rozdiel od Bacha bol vo svojej dobe ako výnimočný skladateľ uznávaný G. F. Händel. Operný tvorca reprezentujúci taliansky štýl ho spojil s britskou eleganciou v oratóriách. S používaním anglických textov rozvíjal národnú hudbu a zaznamenal s tým aj komerčný úspech. Na námet a libreto Charlesa Jennensa skomponoval Händel oratórium Mesiáš. Text vychádza z rôznych citátov umiestnených v anglikánskej Knihe spoločných modlitieb. Händel už v tomto oratóriu nedáva do popredia jeden sólový hlas, ale dôležitú úlohu v ňom zohráva zbor.
Gustav Mahler – Symfónia č. 2 c mol Vzkriesenie
Vznikla súbežne s prvou symfóniou, keď bol Mahler ešte na začiatku svojej skladateľskej kariéry. Vlažný vzťah k spirituálnym témam začal prehlbovať počas práce na druhej symfónii známej pod názvom Vzkriesenie. Začal študovať náboženskú literatúru a odpovede nachádzať v biblii. Symfóniu dokončil potom, čo mu zomrel blízky priateľ, dirigent Hans von Bülowemktorý bol prvým recipientom tohto diela. Až po treťom uvedení a niekoľkonásobnom prerobení sa dostavilo s ňou slávil úspech.
Nikolaj Rimsky-Korsakov – Ruská veľkonočná slávnostná predohra
Ruský skladateľ chcel týmto dielom atmosféru veľkonočných sviatkov s prechodom od duchovného slávenia až po pohanské obrady.Hudba v ouvertúre vychádza z ortodoxnej liturgii chválospevov a je doplnená biblickými citátmi zo Žalmu 68 a Evanjelia sv. Marka. Korsakov zároveň vzdal úctu dvom svojim zosnulým priateľom z Mocnej hŕstky: Modestovi Petrovičovi Musorgskému a Alexandrovi Borodinovi.
Joseph Haydn – Sedem posledných slov Ježiša Krista
Zložené zo siedmich viet, ktoré vyslovil Ježiš Kristus na kríži. Joseph Haydn skomponoval dielo, v ktorom je dokonalý súlad medzi slovom a hudbou. Mala slúžiť k vešperám počas veľkonočných sviatkov, kedy každú vetu prečítal biskup z katedrály v Cádize, pre ktorú bola určená, a medzi ne bola vložená hudobná zložka. Haydn tento nápad o desať rokov neskôr rozvinul do oratória – pôvodne orchestrálne, neskôr získalo tvar aj v komornej podobe pre kvarteto.
Richard Wagner – Parsifal
Svätý grál ako kalich Kristovej krvi predstavoval pre Richarda Wagnera magický predmet. K tomuto artefaktu a podobenstvu bol priťahovaný skrz stredovekého eposy. Vo svojich spomienkach vravel, že ho téma pre operu Parsifal napadla ráno na Veľký piatok. Dvadsať rokov v ňom dozrievala, aby nakoniec z toho vzniklo rozsiahle scénické dielo, ktoré patrí k jeho najlepším operám.
Gregorio Allegri – Miserere
Presný dátum vzniku tohto diela nepoznáme, ale vieme, že vzniklo za vlády pápeža Urbana VIII. Zaznievalo počas bohoslužieb Veľkého týždňa v Sixtínskej kaplnke. Určené iba pre tieto potreby nemohlo znieť v inom čase. Zo zachovalých listov Wolfganga Amadeusa Mozarta sa spomína, ako si mladý Wolfgang po počutí zapamätal toto dielo a následne ho prepísal a upravil, čím získal veľkú odozvu u cirkevných hodnostárov. Neskôr bolo upravené aj Felixom Mendelssohnom Bartholdym či Franzom Lisztom a získalo veľkú popularitu medzi chorálmi.
Francis Poulenc – Quatre motets pour un temps de pénitence
Stratenú vieru našiel Poulenc po smrti blízkeho priateľa, skladateľa Pierra-Octave Ferrouda. Zároveň sa tým vrátil do detstva, v ktorom ho rodičia vychovávali k náboženstvu. Smútok aj meditácia nad smrťou je znásobená rokom vzniku aj udalosťami, ktoré nasledovali – 1939 a II. svetová vojna.
