Že hudba je špecifický fenomén, mi iste dáte za pravdu. Je univerzálna. Nepozná hranice a má neobyčajnú silu spájať masy. Obklopuje a sprevádza nás po celý život. Pritom formuje nás samých, naše názory, záujmy, vzťah k nej či zmysel pre estetično.
Zažiť ju, „ohmatať ju“ a mať s ňou skúsenosť so zámerom podporovať a rozvíjať hudobnosť, fantáziu a kreativitu bez ohľadu na talent dieťaťa. To je základný princíp hudobnej edukácie postavenej na parafráze Komenského Školy hrou. Vlastne akási mūsicā ludus (hudba hrou).
Podľa maďarského skladateľa Zoltána Kodálya sa začína v prenatálnom štádiu. V ranom detstve čerpá z rodinného prostredia, neskôr pokračuje na školách – od materských, cez základné v rámci všeobecnovzdelávacieho procesu obsiahnuc celú populáciu. Vyučovanie hudobnej výchovy na slovenských základných školách sa väčšinou sústreďuje na základné pochopenie rytmu a notácie, spievanie ľudových pesničiek či aktívne počúvanie obvykle vážnej hudby. Málokedy sa k výučbe tohto predmetu pristupuje zážitkovou formou a vytváraním priestoru pre vlastnú tvorivosť žiakov.
Hudobná výchova v problémoch
Mimoriadna situácia s koronakrízou výučbu hudobnej výchovy na školách len zhoršila. Z pôvodnej časovej dotácie dvoch hodín týždenne sa pri online výučbe podľa odporúčania Ministerstva školstva SR má realizovať jedna hodina. Žiaľ, ani to nie je realitou na každej škole. Dôraz sa pritom má klásť na využívanie elektronických vzdelávacích zdrojoch – medzi nimi aj portál Hudba hrou – piesne pre deti a celú rodinu.
Do týchto procesov vstupuje vplyv prostredia, masmédií a sociálnych sietí. Prehlbujú a rozširujú ju rozličné hudobno-edukačné projekty kultúrnych ustanovizní, umeleckých telies, interpretov a umeleckých súborov. Talentovaná mládež má postarané aj o zážitok v podobe hudobných letných táborov a ateliérov. Hudobno-edukačné projekty dostali v kontaktnej rovine vďaka protipandemickým opatreniam stopku.
Leonard Bernstein, hviezdny televízny popularizátor vážnej hudby
Priekopníkom hudobnej edukácie bol svojho času americký skladateľ a hudobník Leonard Bernstein (1918 – 1990). Účinkoval v mnohých hudobných programoch, ktoré si získali veľkú medzinárodnú popularitu a prispeli k mnohým televíznym oceneniam, vrátane 11-ich cien Emmy. Vážnu hudbu v nich prezentoval ako zábavnú a vzrušujúcu. Deťom vysvetľoval hudobné „záhady“. Nadchol tak tisíce mladých po celom svete ako pre klasickú, tak aj súčasnú hudbu. Všetko sa začalo desaťdielnou reláciou Omnibus realizovanou v rokoch 1954 až 1961. Potom, čo prišiel do Newyorskej filharmónii ako jej dirigent a hudobný riaditeľ, nadviazal na staršiu tradíciu koncertov pre mladých.
Medzi rokmi 1958 – 1962 uskutočnil pätnásť programov pre dospelých. Počas rokov 1958 – 1972 realizoval legendárny seriál 53 programov pre mladých s názvom: „Young People’s Concerts with the New York Philharmonic“. Zasväcoval v nich divákov nielen do tajov hudby, ale predstavoval aj významné skladby a hudobných skladateľov. Vybrané scenáre z nich vyšli v českom preklade v roku 1996 knižne. Z knihy O hudbě – Koncertů pro mladé publikum sa stal bestseller.
Bernsteinove hudobno-edukačné programy sa dostali na obrazovky televízií nielen v USA, ale aj do viac ako 40-tich krajín sveta, vrátane Československa. Počas 60. rokov odvysielala Československá televízia len deväť dielov z 25-dielneho Bernsteinovho dokumentárneho seriálu nezabudnuteľných výkladových koncertov. V úplnosti sa seriál vrátil na obrazovky stanice ČT-art v roku 2018 pod názvom Leonard Bernstein o hudbě.
Ivan Šiller i Martin Vanek kráčajú v Bernsteinových šľapajach
Bernsteinove koncerty inšpirovali mnohých hudobníkov a umelecké telesá. Našli si svojich nasledovníkov aj u nás. Najväčšími osobnosťami v tejto oblasti sú Ivan Šiller, Tomáš Boroš, Fero Király a popularizátor s operou v krvi Martin Vanek. Práve Ivan Šiller, koncertný klavirista, dirigent, iniciátor a organizátor širokej škály rôznych hudobných a edukačných projektov, sa prednedávnom uviedol širokej verejnosti s projektom skladieb z detského obdobia Mariána Vargu – O chlapcovi, ktorý krotil čertov a našiel krásu.
Šiller sa už ako poslucháč VŠMU podieľal na založení študentského festivalu Orfeus. V spolupráci s Milicou Kailingovou vytvoril projekt tvorivých dielní a koncertov pre deti a mládež Hudba (práve) minulého storočia či Stretnutia s hudbou. Návštevníkom komorného festivalu Konvergencie je známy, keďže na ňom pravidelne uvádza koncerty pre deti. Založil a umelecky riadil aj festival Space, ktorý bol zameraný na prezentáciu hudby 20. a 21. storočia. V rámci občianskeho združenia InMusic, ktorého je zakladateľom, spolupracuje na viacerých aj medzinárodných projektoch. Spoluvytvára alternatívne vzdelávacie inštitúcie, vrátane úspešného študentského projektu VENI ACADEMY či sériu detských workshopov SoundOrchestra – zamerané na improvizáciu, grafické partitúry a experimentálnu hudbu.
Projekt VENI ACADEMY združuje mladých študentov konzervatórií a hudobných akadémií zo Slovenska i zahraničia, ktorí pod vedením skúsených lektorov, prevažne z radov hráčov VENI ensemble, pracujú na svojom ďalšom umeleckom raste. Mimoriadne úspešnými hudobno-edukačným projektmi sú festivaly, koncerty a kreatívne workshopy organizované od roku 1994 slovenskou sekciou Medzinárodnej spoločnosti pre súčasnú hudbu. Ivan Šiller zastrešoval i výberový koncert detských interpretov počas otváracieho ceremoniálu celosvetového festivalu ISCM World New Music Days 2013 v Košiciach.
Ďalším z projektov je New Music for Kids and Teens. Tento od svojho vzniku v roku 2011 sleduje zapojenie detí a mladých ľudí zo Slovenska do aktívneho poznávania súčasnej hudby ako poslucháčov a ich oboznámenie so súčasnou hudbou európskych i mimoeurópskych národov. Okrem budovania databázy detských skladieb súčasných skladateľov je jeho súčasťou aj koncertný cyklus Portréty uvádzaný po slovenských ZUŠ, na ktorých deti a mladí umelci interpretujú diela súčasných autorov z tejto databázy.
Deťom a mladým pomáha pod vedením profesionálnych hudobníkom objaviť, realizovať a naplno zúročiť svoj talent hudobným vzdelávaním aj medzinárodne etablovaná iniciatíva Superar. Táto vznikla v roku 2009 z iniciatívy Viedenského koncertného domu (Wiener Konzerthaus), Viedenského chlapčenského zboru (Wiener Sängerknaben) a katolíckej charity Viedenskej arcidiecézy. V súčasnosti pôsobí v siedmych európskych krajinách, vrátane Slovenskej republiky s Ivanom Šillerom ako umeleckým riaditeľom.
Meno Ivan Šiller rezonuje aj na festivale súdobej hudby Festival Opera Schrattenbach. Tento festival kladie dôraz na edukačné aktivity vrátane improvizačnej dielne pre klaviristov pod vedením Tomáša Boroša a Ivana Šillera. Táto dvojica v spolupráci so SUPERAR Slovakia v čase koronakrízy tvorila edukačné projekty Hlásky z obývačky či hudobnú výchovu vysielané naživo na televíznych obrazovkách RTVS v rámci Školského klubu.
Ich zámerom bolo inšpirovať pedagógov a poskytnúť im nové impulzy k vyučovaniu (nielen) hudobnej výchovy, ale aj rodičov vyskúšať si tú-ktorú aktivitu spoločne doma. Hudobný skladateľ a pedagóg, Tomáš Boroš, sa venuje vzdelávaniu hudobných pedagógov v oblasti elementárnej improvizácie a kompozície. Tieto prakticky pretavuje do workshopov so žiakmi ZUŠ.
Moderné technológie majú vo výučbe hudby význam
Zapojiť deti a mládež do tvorby či interpretácie je zložité, keďže ich skúsenosti s hudbou kolíšu a iba časť z nich sa učí hrať na hudobnom nástroji. Jedným z prostriedkov ako umožniť deťom dostať sa k hudbe, budovať si s ňou vzťah a aktívne s ňou pracovať sú moderné technológie. Klavirista a skladateľ Fero Király je známy svojimi edukačnými projektmi s viacdisciplinárnym presahom. Vo výchovných koncertoch prechádza od klasiky cez minimal music až po rozličné experimentálne polohy. Jeho doménou je live coding, sound art a vlastné autorské koncepcie.
Do svojej tvorby pretavuje futuristické a sci-fi vízie, v ktorých dominujú technologické výdobytky. Používa multimediálny hudobný nástroj Zvukodrom, určený pre deti, ktorý po prvýkrát predstavil na festivale Konvergencie v roku 2014, ale aj zbierku experimentálnej hudby Botanická záhrada či počítačový program Sonic Pi. Tieto pomôcky sa etablovali vo vyučovacom procese hudobnej výchovy i na slovenských ZUŠ.
Medzi mimoriadne obľúbené patrí workshop kreatívneho zvukového programovania pre deti vo veku 9 – 14 rokov v programe Sonic Pi. Tento umožňuje programovať pomocou kódov jednotlivé parametre tónov a zvukov aj bez znalostí nôt, i používať vlastné sample a nahraté zvuky. Deti baví, že aj bez skúseností dokážu vyprodukovať zaujímavú kompozíciu a stať sa 3v1 – programátorom, perfomerom i skladateľom. Skrátka, škola – pardon, hudba hrou.
Ohrozia takmer dva pandemické roky hudobné vzdelávanie slovenskej mládeže?
Miesto školskej hudobnej výchovy vo vzdelávacom procese, kvalita a kvantita jej výučby sú známe problematické témy. Koronakríza celú situáciu spravila markantnejšou a ošemetnejšou. Rozličné technické zručnosti učiteľov i žiakov, nestabilné internetové pripojenie, nižšia či žiadna hodinová dotácia a nesmierna záťaž rodičov. To sú problémy dištančného vzdelávania dnešnej doby.
Do akej miery zvládajú učitelia i deti výučbu v týchto podmienkach? Hrozí úbytok kvality a kvantity vedomostí a zručností? Bude to mať vplyv na štruktúru a náplň hudobno-edukačných aktivít v budúcnosti? Ak áno, podarí sa tento vývoj zvrátiť? To sú otázky, na ktoré nám zodpovie len budúcnosť.
pokračovanie na budúce…
