Balansovať medzi vlastnou kariérou, udržiavať vchode kapelu a ešte k tomu si niesť bremeno slávneho priezviska, dá zabrať. Jakob Dylan vydal pred tromi rokmi sólový album, s The Wallflowers sa teraz pripomína už po siedmykrát.
Keď utíchli koncertné pódiá, mnoho hudobníkov sa uchýlilo do štúdia, aby sa pripravilo na ďalšiu sezónu. Rodina Dylanovcov koncerty miluje, hoci syn Jakob nikdy nevstupoval s takou intenzitou ako jeho otec. Možno aj preto je známejší skôr v Amerike než Európe. Múzy nikdy nespia, ani keď sa celý globálny biznis zastavil. Pre Dylana bola koronakríza príležitosť začať opäť komponovať, čo nikdy nerobieval počas dlhých koncertných šnúr. S tým prišlo aj rozhodnutie oživiť dávnu kapelu.
The Wallflowers sa začali presadzovať niekedy v polovici deväťdesiatych rokoch, keď hľadali korene rockovej hudby a presadzovali v nej moderný zvuk. Hrali v nej také osobnosti ako Jack Irons (Red Hot Chili Peppers), Rami Jaffee (Foo Fighters) a hneď druhý album Bringing Down the Horse priniesol aj komerčný úspech.
V roku 2014 kapela ustala, keďže Jakob Dylan sa začal viac sústrediť na svoje ďalšie sólové projekty. Ešte predtým spoločne natočili šiestu dosku Glad All Over, na ktorú teraz nadviazali albumom Exit Wounds, pod producentským dohľadom Butcha Walkera, ktorý priniesol do nahrávky aj muzikantov – Whynot Jansveld (basgitara), Aaron Embry (klávesy), Mark Stepro (bicie nástroje) – a sám si zahral v niektorých gitarových pasážach.
„Myslím, že každý a nezáleží na tom, na ktorej strane sa práve nachádzate, kamkoľvek ideme ďalej, berieme si so sebou aj veľa výstupných rán. Nikto nie je rovnaký, ako bol pred štyrmi rokmi. To je to, čo pre mňa Exit Wounds znamená. Kdekoľvek sa vyberieš, hoci aj na lepšie miesto, tým ako myslíš na ľudí a vecí, ktoré si za sebou zanechal, tak si ich berieš so sebou. To sú tvoje výstupné rany. A práve teraz v nich všetci plávame.“
Pre Jakoba mohlo byť týmto bremenom prílišné očakávania od syna slávneho otca, ako aj nevybočenie zo zabehnutých koľajníc folkovej a blues rockovej hudby. Prílišné experimentovanie by nemuselo pochodiť u konzervatívnych fanúšikov, ktorí oceňujú na ňom práve tú staro svetskosť, s ktorou pristupuje k pesničkárstvu. Tú sa teraz podarilo prekročiť vďaka producentovi Walkerovi, ktorý je veľkým fanúšikom The Clash, keď do tvorby kapely začal prinášať rockovejší a gitarovejší esprit.
