Janko Silan prežil celý svoj život so zhoršujúcim sa zrakom, ku koncu už takmer nevidiaci zomrel 16. mája 1984 na fare vo Važci s ružencom v rukách, čo reflektuje aj tento plagát.
Netradičné, originálne a pôvodné hudobné spracovanie spevnej poézie Janka Silana. Nakrúcané na unikátnom mieste – na Zoborskom kláštore. Aj v týchto miestach sa prechádzal zadumaný a zvedavý mladý básnik, ktorý potom prešiel z jednej fary na druhú, až nakoniec skončil vo Važci. Pripomenutie diela a života Janka Silana v podaní Štefana Chrappu (deklamácia, spev) a kapely Piráti krásy zloženú pre túto udalosť v zložení Radoslav Lakoštík – autor hudby, gitary, Marek Kováč – bicie, Boris Turaz – gitara, Roman Stražanec – basgitara, violončelo, Martina Janegová – klávesy, spev.
„Život je prečudesne milá čarokráž, No ja v ňom nemilujem kamufláž, ako sa vraví: víno pi a vodu káž! Mám radšej zaľúbenie v detských hrách a riekankách, aspoň sú jasné, jak moje básne, napríklad – dnes budeme sa hrať: Eden, beden, kočka, hrebeň (ďalej neviem), to je krach. Čím menej pravdy, tým je väčší strach. Aj malé svetlo teší v temnotách.“
Slovenský básnik Janko Silan je zvláštnym literárnym úkazom zaraďovaný do katolíckej moderny, hoci svojím dielom z nej vybočoval nielen ako člen literárnej skupiny Piráti krásy, ale aj ako solitér. Po Silanovi zostali viaceré básnické zbierky, v ktorých je znázornený jeho prerod z metafyzickej do duchovnej roviny, ako aj záujem nielen o duchovnú tvorbu, ale aj načerpávanie inšpirácii z vtedajších aktuálnych literárnych smerov (surrealizmus…) aj z ľudového umenia slovenskej proveniencie (piesne, dumky).
Básnik a kňaz dokázal zasiahnuť svojou tvorbou veriacich aj ateistov. Do svojej poézie vložil nielen nadpozemský charakter, ale najmä ľudskosť. So všetkými outsidermi, sirotami, utláčanými, vydedencami prejavoval sympatie, lebo sa vedel vžiť do ich utrpenia. Medzičlánkom medzi svetskou a duchovnou úrovňou a zároveň básnikovým odpočinkom bola príroda, v ktorej trávil dlhé hodiny na túrach.
Na Zobor chodil rád, a preto sa organizátori z agentúry Music Press Production rozhodli preniesť zhudobnené básne do pokojnej atmosféry Zoborského kláštora, ktorý poskytol k neverejnému nakrúcaniu Zoborský skrášľovací spolok.
Prorockosť, mystickosť, zádumčivosť Silanovej poézie ešte viac zvýrazní originálny autorský rukopis gitaristu Radoslava Lakoštíka, ktorý pripravil pôvodnú hudbu k básňam recitovanými, spievanými, deklamovanými aj vykričanými do sveta Štefanom Chrappom, ktorých budú sprevádzať ďalší Piráti krásy – Martina Janegová (klávesy, spev), Boris Turaz (gitara), Roman Stražanec (basgitara, violončelo), Marek Kováč (bicie).
Poézia Janka Silana je zhudobnená v súčasnej zafarbenej nálade ambientu, post rocku, záchvevmi noise rocku aj drone music a odkazuje do obdobia psychedélie, progresívneho rocku, art rocku. Takto by to ocenil aj Janko Silan, ktorý nebol puritán, veď to ako sa zaujímal aj o dianie, ilustruje jedna z prezentovaných diel – Sonet na rozlúčku s Johnom Lennonom.
Tento projekt z verejných zdrojov podporil:
Fond na podporu umenia
Priestor Zoborského kláštoru poskytol Zoborský skrášľovací spolok
PARTNERI:
Hudobný fond
Musicpress.sk
oz Kultivation
