Záver tejto veľmi neštandardnej 71. koncertnej sezóny Slovenskej filharmónie zakončí piesňový recitál Štefana Kocána, ktorého bude na klavíri sprevádzať generálny riaditeľ SF a koncertný umelec Marián Lapšanský.
Angažovať umelca, ktorý prehovára svojím mohutným hlasom prostredníctvom tých najikonickejších postáv na tých najikonickejších operných scénach, na svoj záverečný koncert je snom každého súboru. Vystúpiť na domovskej scéne je zase náplasťou za zrušenými koncertmi aj pre Štefana Kocána.
Z USA, kde mal naplánované naštudovanie viacerých predstavení, sa vrátil na Slovensko, aby dnešný večer odspieval v bratislavskej Redute za klavírneho sprievodu Mariana Lapšanského – koncertného umelca, pedagóga a generálneho riaditeľa Slovenskej filharmónie.
Spojenie Lapšanského vášnivej hry a výrazného Kocánovho hlasu sa odohrá hneď v niekoľkých dielach od troch významných svetových skladateľov. Franz Schubert vložil do svojich piesňových cyklov rozmanité emócie – nádej, vášeň, lásku, smútok aj rozčarovanie a hnev nad neprijatím v spoločnosti. Na koncerte zaznie výber skladieb, medzi ktorými nechýbajú ani piesne z cyklu Krásna mlynárka, Posolstvo lásky, č. 1, Si mojím pokojom, op. 59 a mnohé ďalšie.
Schubertovým nástupcom v piesňovej tvorbe bol Robert Schumann. Medzi nimi bolo viacero podobností a spojitostí, hoci aj štýlový rozkol smerujúci od klasicizmu k romantizmu. Zrovnoprávnenie vzťahu medzi hudbou a slovom Schumann anticipoval v piesňových cykloch, ktoré reprezentuje dielo na motív básnika Heinricha Heineho Láska básnikova (Dichterliebe), op. 48.
Zo Schumannej inšpirácie ľudovými piesňami vychádzal aj nórsky skladateľ Edvard Grieg, ktorý ich „prehnal“ severskou mytológiou. Výsledkom je šesťdesiatšesť originálnych skladieb skomponovaných medzi rokmi 1867 – 1901, z ktorých zaznie výber.
