Pokiaľ je marec vnímaný ako mesiac kníh a vydavateľstvá tak ešte viac kulminovali svoju aktivitu, tak môžeme minimálne tvrdiť, že máj je zase nesmierne pozitívny pre slovenskú hudbu. Objavilo sa množstvo nových nahrávok, zrealizovalo sa hneď niekoľko videoklipov a uskutočnilo zopár významných koncertov.
V roku 2015 oslavujú okrúhle jubileum hneď dve dôležité slovenské kapely. Lavagance si desiate výročie ozvláštnili ešte nevydaným albumom Halfway To The Grave, z ktorého pochádza aj singel Make Me Smile. Videoklip nakrútili v Moskve pod taktovkou ich dvorného režiséra Braňa Špaka. Podľa vyjadrenia Mareka Rakovického mali spočiatku obavy z neistej politickej klímy, ktorá tu panuje, ale atmosféra mesta a jeho genius loci ich pozitívne prekvapila a to aj vďaka mimoriadne priateľským prístupom samotných Moskovčanov. Prezentácia skladby sa uskutočnila v rámci podujatia Spots, ktoré prináša slovenskú hudbu na netradičné miesta. V priestoroch bývalej nemocnice na Zochovej ulici odohrala skupina zopár skladieb, medzi ktorými bola aj táto novinka s chytľavým refrénom. Lavagance sú však tým známy, že vedia premeniť aj jednoduché nápady do sofistikovaného prejavu s kvalitne vystavaným zvukom. Ich hosťami bol harfista Michal Matejčík a Prešporskí Junáci.
Lavagance – Make Me Smile
O desať rokov starší Puding pani Elvisovej sa rozhodli neísť do súkromnej párty organizovanej na pozvánky, ale ich piatkový koncert (spojený s krstom albumu Tektonická doska) bol verejný. Preplnený LOFT najprv pookrialo svojim tanečným lo – fi česko – slovenské zoskupenie Monikino Kino. Tu boli úlohy jasné rozdelené, urozprávaná Monika hyperbolizovala dianie okolo svojich myšlienok a jej rozprávanie niekoľko krát prerušil spoluhráč Petr Marek. Tak snáď sa niekedy dočkáme dokončenia vtipu o troch temných z cintorína. Inak tanečné kreácie Moniky (pripomínajúce pohyby Daníela Ágústa Haraldssona z Gus Gus) sa pomaly už stávajú legendárnymi. Puding pani Elvisovej odohrali viac ako hodinový koncert pozostávajúci z ich charakteristických veselých melódii. Dôležitou súčasťou sú texty pozostávajúce z ich vnútorného sveta, s ktorým sa však môže každý bratislavčan stotožniť. Dôležitou novinkou v živote kapely je prítomnosť Dalibora Kociána, alias Stroona, ktorý nepriniesol do ich popového zvuku temný nádych, ani experimentálnejšie prvky, ale ozvláštnenie svojho vibrafónu. Ako to vtipne komentoval Pino pre novinárov: „On spudingovateľ„. Novou doskou sa Puding pani Elvisovej ešte viac pripodobňujú súčasnej tanečnej vlne, no robia tak s vlastnými slovenskými textami nasiaknutými mestskou atmosférou.
Puding pani Elvisovej – Sisisisi
Krstilo sa aj v Nu Spirite, kam zavítali Saténové Ruky so svojou novinkou Bozkávam. Videoklip k piesni DušaN im robil japonský animátor Kousuke Sugimoto.
Saténové Ruky – DušaN
Ešte v ten istý večer (16.05.2015) predstavila v klube Re:Fresh multižánrový La3no Cubano naživo videoklip k inštrumentálnej skladbe Sa to tu natrása. Vtipné príhody gorily na obchôdzke po bratislavských uličkách sú ozvláštnené príhodnými tanečnými epizódkami.
La3no Cubano – Sa to tu natrása
Slovenská hudba je tu, neumiera, ani nie je v kŕči. Žije si svojim svojbytným a klubovým životom. A zdá sa, že nepotrebuje ani toľko kontroverzné povinné kvóty v rádiách. Už čoskoro prinesieme videoreportáže zo spomínaných podujatí, recenzie na spomínané albumy a rozhovory s interpretmi.
