Rok 2020 bol sprevádzaný zatváraním klubov, rušením koncertov, festivalov, presúvaním turné, ale aj presunom do online priestoru, streamovaním, vymýšľaním nových foriem posúvania tvorby k poslucháčom. Redaktori Music Press zhodnotili najlepšie domáce a zahraničné albumy, živé aj online koncertné udalosti.
Tento rok bol najťažšou skúškou pre mnohých promotérov, majiteľov klubov, interpretov, technikov, ako aj návštevníkov koncertov a festivalov. Rozhodovať sa na poslednú chvíľu, orientovať sa v záplave vyhlášok, neohroziť zdravie a pritom neporušiť zmluvy – hlavná dilema celého hudobného priemyslu. Napriek týmto problémom sme pocítili solidaritu celej scény aj prísľub, že po odznení tejto krízy, budeme môcť pokračovať ešte silnejší a zomknutejší. Hoci sme zostali dlhé mesiace bez živej kultúry, hudba sprevádzala naše dni v lockdownoch, karanténach, psychických vypätiach aj pri odpočinutí od práce, ktorú všetci z nás nesmierne milujeme.
 | Daniel Hevier ml. – šéfredaktor magazínu Music Press |
SK / CZ albumy:
Zahraničné albumy:
Anna von Hausswolff – All Thoughts Fly
Paul McCartney – McCartney III
The Budos Band – Long in the Tooth
This Is The Kit – Off Off
Koncertná udalosť:
Samozrejme, že škrie zrušenie mnohých festivalov a koncertov, z ktorých mi bolo najviac ľúto neuskutočnenie podujatí Rewire a OFF Festival (nehovoriac o vlastných zorganizovaných festivalov a koncertov preložených na rok 2021 – Pocta Melánii Olláryovej, Nu Sound of Visegrad – Nové Zámky, Pozvakowski v Nitre a Prahe a mnohé ďalšie). Ale na druhej strane som vďačný za možnosť vycestovať na niekoľko dní na pracovný výjazd do Londýna, kde som mohol vidieť These New Puritans, Damiena Jurada, Molchat Doma, Twin Peaks, ako aj známeho nórskeho klaviristu Leifa Ove Andsnesena. Taktiež bol zážitok byť na CTM festivale v Berlíne, kde sa stretli umelci z celého sveta, tesne predtým než sa globálne zatvárali hranice. Po vynútenej prestávke sme sa v lete nadýchli na festivale vážnej hudby v Litomyšli, ktorý považujeme za ukážkový príklad, ako sa dá pracovať aj v čase pandémie, keď máte podporu zo strany umelcov, mesta aj štátu. Bodkou za letom bol maďarský festival Fekete Zaj a následný jesenný splín v Slovenskej filharmónii.
Online koncertná udalosť:
ONE HEAD 2020: Corona edit Vol. 1.0.
Dropkick Murphys
Slovenská filharmónia cyklus koncertov bez divákov
 | Matej Feldbauer – redaktor |
V roku 2020 som veľmi podľahol rapu, preto za mňa tento rok „vyhráva“ FVCK_KVLT – Zabijem sa! a Martin Matys – Mixdown Mixtape vol. 3. V Čechách jednoznačne Michajlov – Limit, čo je podľa mňa najlepší český rappový album za posledných päť rokov. Minimálne…
Koncertnou udalosťou roka by som rád označil Kulturák fest (ktorý dúfam bude pokračovať aj ďalšie roky) a akékoľvek Tusté Baletky (vydajte už album, vy lenivci!). Čo sa týka súčasného online sveta, rád by som spomenul „dvojkoncert“ na Pohoda In The Air – Gleb a Čavalenky. Odkaz na záver: 2021 – buď lepší ako 2020!
 | Martin Saksa – redaktor |
SK / CZ albumy:
Billy Barman – Zlatý vek
Gloom – Awaken
Richard Müller – Hodina medzi psom a vlkom
Ramchat – Znelo lesom
Tata Bojs – Jedna nula
Sebastien – Integrity
Zahraničné albumy:
Psychotic Waltz – The God-Shaped Void
Conception – State of Deception
Nightwish – Human. :II: Nature
Trivium – What the Dead Man Say
Paradise Lost – Obsidian
Long Distance Calling – How Do We Want to Live?
Primal Fear – Metal Commando
Avatar – Hunter Gatherer
Deep Purple – Whoosh!
Neal Morse – Sola Gratia
Draconian – Under a Godless Veil
Soilwork – A Whisp of the Atlantic [EP]
Fates Warning – Long Day, Good Night
Koncertná udalosť:
Pred koronou:
Bloody Redemption, Ravenarium, Sanatorium, Death Revival REVIVAL – Randal Club
Fractal Universe, Thulcandra, God Dethroned, Obscura – Randal Club
Alice Cooper Tribute band, Signum Regis – Randal Club
Medzivlnové obdobie:
Billy Barman – Tyršák
Chiki liki tu – a, Korben Dallas – In Park
The Rising Sign – In Park
Hrobár, Besna, Catastrofy – Cyklokuchyňa
Všetky koncerty boli fajn, ale najsympatickejšia akcia bola v onú daždivú sobotu v Cyklokuchyni.
Online koncertná udalosť:
Žiadna!
Videl som kúsok z online Wacken Open Air, čo je najväčší metalový festival na svete a prišlo mi to celé smiešne. Kapely by sa mali sústrediť na tvorbu nového materiálu, nových albumov, prípadne na vydávanie podarených predkoronových koncertných záznamov, čo sa v roku 2020 aj hojne dialo…
 | David Majerský – CEO Music Press Production |
SK / CZ albumy:
Band of Heysek feat Kenny Brown – Bad Ideas
Space Cats – Space Cats EP
Stroon – Temple Timbre Embers
Andrej Šeban – Rock and Roll z Rači
Dan Bárta & Illustratosphere – Kráska a zvířený prach
Zahraničné albumy:
XDZVØNX – Everything We Dreamt About
Thundercat – It Is What It Is
Khruangbin – Mordechai
Mac Miller – Circles
Koncertná udalosť:
Pred koronou:
Medzivlnové obdobie:
Chiki liki tu-a, Korben Dallas – In Park
Jób – Cyklokuchyňa
Online koncertná udalosť:
Vysielanie EXIT Festival
Vysielanie Nu Spirit Bar
ONE HEAD 2020: Corona edit Vol. 1.0.
Ja som kultúra
Live stream Plod doby
Pohoda in the Air
One Day Jazz – Dan Bárta & Illustrastosphere
Nouvelle Prague 2020 – online konferencia a showcase
and moore …
 | Adam Škopp – redaktor |
SK / CZ albumy:
Fallgrapp – Ostrov
Skupina Fallgrapp si vybudovala silnú nálepku vysokej kvality. Výrazný autorský rukopis Juraja Líšku a Nory Ibsenovej prináša zakaždým progresívny posun v ich tvorbe. Tomu sa nevyhli ani na Ostrove. Z nahrávky cítiť hudobnú istotu a vyzretosť, ktorá je slastnou kombináciou zloženou z ingrediencií akustiky a elektroniky. Prítomný je absolútne absolútny cit pre detail. Je to ostrov, kde si chcete vychutnať všetky farby emócii, ktorých jednotlivá atmosféra songov ponúka. Hudobný záber je pestrý a široký, preto je nemožné toto remeslo žánrovo niekam zaškatuľkovať. Ostrov vyčnieva svojou hudobnou produkciou a kumštom aj na medzinárodnom poli za čo si zaslúži, aby nahrávka bola zaradená medzi najlepšie, čo rok 2020 priniesol.
Katarzia – Celibát
„Samota mi nevadí, ani celibát tela. O lásku neprosím, nie som osamelá. Nehanbím sa byť silná, nehanbím sa byť slabá, taká som. Nehanbím sa nahlas smiať, nehanbím sa plakať,“ je motto albumu Celibát speváčky Katarzia. Nahrávka pôsobí ako rehabilitácia ženy umelkyne. Využila na to metaforické texty a hutne podkutú elektroniku. Katarzia testuje hranice popu a opiera sa o rôzne spoločenské témy, ktoré v aktuálnom dianí pôsobia reflektívne. Verbalizovanie tém nepôsobí pritom plánovito. Kontrastná nahrávka necháva vyniknúť hlavne dozretú výpoveď samotnej speváčky.
Klára Vytisková – Love Is Gold
Chceme, či nechceme aj našej pôde (Česka a Slovenska) existuje pop, ktorý nemusí hneď byť nadávka. Taký je príjemný tanečný pop spojený s hudobnou energiou v podobe Love Is Gold. Prečo by strednoprúdový umelec nemohol nahrať album, ktorý si zaslúži svoje miesto v roku 2020. Klára Vytisková o tom presvedčila už druhýkrát. Songy sú úprimné a zdieľajú civilné emócie, ktoré prežívajú všetci. Svieže popové aranžmá nie sú vtieravé. Naopak nesú v sebe ľahkosť a ladnosť samotného hudobného prejavu speváčky. Stačí si to iba jednoducho vychutnať.
Zahraničné albumy:
Dua Lipa – Future Nostalgia
Rok 2020 oprášil staré disco a dal mu futuristický kabát. Generická nahrávka je naozaj „future nostalgia“. V konzumnom pope sa bude na ňu ešte dlho spomínať, pričom mnohé kolegyne využijú cestu, ktorú táto nahrávka vydláždila. Celé album je v štýle „best of pop“. Máte pocit, že ste to už niekoľkokrát počuli a zažili, ale zároveň chcete na tom stále fičať. Je to zábavné, rytmické a súčasné. Promo k albumu nezastavila ani aktuálna situácia a online živé vystúpenia iba viac podtrhnú čaro tejto popovo geniálnej nahrávke.
Róisín Murphy – Róisín Machine
Je zaujímavé ako si speváčka nefunkčnej skupiny Moloko spomenula na svoj hedonistický song Simulation z roku 2012 a postavila na ňom v roku 2020 diskomanifest v podobe Róisín Machine. Róisín bola vždy vkusná, inteligentná, invenčná a prichádzala so silnými nahrávkami. Gradáciami a explóziou podkuté pulzujúce disko rytmy pôsobia ako by nikdy neexistovali a speváčka vytvorila, tak unikátne epické tanečné scény. Silno labužnícke album je až ťažké opísať slovami. V tomto prípade je hriechom nimi plytvať. Ako povedala samotná Róisín je to „matematika, pohyb, absurdita a poézia.“ Držme sa teda toho.
Jessie Ware – What’s Your Pleasure?
Čo je tvoje potešenie? Pýta sa anglická speváčka, ktorá uzatvára túto disco trojku. Ako sa zdá, potešením pre všetkých je aj v tomto prípade tanec. Intímne a komorné disco chutí ako lahodný popový kokteil. V čase, kedy sú spoločné zážitky na tanečnom parkete iba fantáziou znie Jessie Ware ako porno pre uši. Pri počúvaní sa automaticky rozbehne zmyselná fantázia o láske k tancu a jeho rôznym podobám. Je to ako klubová droga, ktorá vám zatemní myseľ euforickým tancom.
Ďalší výber zahraničných albumov 2020, ktorý stojí za vypočutie:
HAIM – Women in Music, Pt. III
Allie X – Cape God
iamamiwhoami, ionnalee & Barbelle – Kronologi
Pet Shop Boy – Hot Spot
Caribou – Suddenly
Online koncertná udalosť:
DUA LIPA – STUDIO 2054 – Live Now
Oslava tanca a hudby. Neón, glitre, filtre, štrásy, dym, blikajúce svetlá, otáčajúca sa diskoguľa, androgýnne siluety, Studio 54, Funhouse a Xenon v New Yorku alebo The Palace v Paríži. A to všetko v roku 2020. Pred niekoľkými mesiacmi Dua Lipa verejne ronila slzy, že svoju nahrávku nebude mať možnosť propagovať a odovzdať to, čo je srdcom nahrávky. Tanec. Utrela si slzy a vytvorila šou, ktorá dala smer novým možnostiam live stream koncertom.
Dua Lipa využila pandémiu vo svoj prospech a stala sa inovátorkou v online priestore na poli koncertov. Ak v pope viedla prvú ligu live koncertov Madonna svojimi megalománskymi šou, teraz je to ONLINE Dua Lipa. Koncert je možno zhliadnúť cez platformu Live Now. Prevažnú väčšinu koncertu tvoria skladby z albumu Future Nostalgia. A veru je sa na čo pozerať. Ale tým to nekončí. Produkcia celej šou je prepracovaná do poslednej minúty, pričom speváčka nie je len nasadená figúrka. Mix jednotlivých songov donúti každého vstať a tancovať priamo vo svojej domácnosti. Ako hostí (J Balvin, Bad Bunny, and Tainy, Angèle) si pozvala interpretov, s ktorými doteraz spolupracovala.
Príjemným prekvapením bola hosťovačka FKA Twigs a Kylie Minogue. Obe dámy pritom predstavili vlastné songy zo svojej produkcie. Dua Lipa je intuitívna umelkyňa, ktoré prirodzene pracuje so svojím prejavom, čo dokázala aj teraz. Koncertné prevedenie Studio 2054 je zážitkovou zábavou tanca a hudby, ktorú si užije každý.
 | Patrik Šedo – redaktor |
Phoebe Bridgers – Punisher
Phoebe sa za krátky rok vyšvihla na jednu z top pesničkárok mladej generácie. Môžu za to jej úprimné, komorné, úzkostlivé piesne, v ktorých poslucháčom poskytuje úkryt a útechu. Jej tohtoročný album Punisher prináša na rozdiel od debutu utiahnutejší zvuk, s ktorým sa v tomto roku môžeme vhodne stotožniť.
Movements – No Good Left To Give
Nekonečne príjemné a zároveň bolestivé tápanie nad vlastným smútkom. Presne takto znejú Movements, partia mladých ľudí, ktorá tak, ako dnes zrejme všetci, premýšľa nad životom až príliš. Citové vydieranie, ktoré si zamilujete. Jedna z u mňa najhranejších skladieb roka pochádza práve z tohto albumu a je ňou Skin to Skin.
Belmont – Reflections
Slovko „alternatívny“ je už v kontexte hudby dávno prepálené, no nedá sa mi ho pri tomto krátkom, no nápaditosťou naplnenom EP nepoužiť. Pop punk je žáner, ktorý buď milujete, alebo nenávidíte. Neodmysliteľne k nemu patrí doba skorých nultých rokov tohto tisícročia, naivné filmy, jednoduchosť, energia a chytľavé vokály. Dnes je v tomto žánri naozaj výzvou prísť s niečím invenčným, no Belmont sa to podarilo. Netradičné štruktúry, zaujímavý zvuk a len príjemné prekvapenia.
Gleemer – Down Through
Táto kapela pre mňa predstavuje záťažovú prikrývku na dušu, ktorá je miestami možno až príliš ťažká. Sedíte v poľovníckom posede, vychutnávate si výhľad, no je vám zima. Vychutnávate si horúci čaj z termosky a viete, že keby vám nebola zima, nebol by ten čaj až taký dobrý. Presne takto chutia Gleemer. Ťažoba a blízkosť, zemité tóny a teplo.
Deftones – Ohms
Kapela, alebo skôr samostatný žáner? Na míle rozpoznateľný zvuk ťažkopádneho hluku nabitého emóciami a v tomto albume najmä chladom. Tento rok zatiaľ naozaj veľa snehu nenapadlo. Pustite si Ohms a vaše okolie sa zaručene ochladí.
Hoci sa rok 2020 spočiatku javil ako problematický pre hudobný priemysel, ďalšie mesiace v roku ukázali, že hudobníci sú dostatočne kreatívni na to, aby sa prispôsobili dobe. Početné streamingy akustických koncertov nahradili nákladné koncertné turné a vďaka tomuto pokojnejšiemu tempu mnohí hudobníci nahrali viac ako jeden album, takpovediac na jeden záťah. Určitý trend neistoty a apokalypsy bol prítomný v mnohých názvoch skladieb aj albumov. Rok 2020 nebol iba čierny, ale aj pokorný. Z výraznejších pohybov na scéne mi nedá nepoukázať na signály sóla Yannisa Philipakkisa z Foals, dvojité albumy Ane Brun, Four Tet, Taylor Swift či Ásgeira.
Koncerty strieda streaming
Z tých, ktorí zareagovali na zmenu fungovania, zaujali Moby a jeho domáce, ambientné live vystúpenia. Moby takýmto spôsobom napokon vydal samostatný album improvizovaných setov. Napriek tomu, že o live sety sa snažili mnohí dídžeji, pri niektorých sa strácala originalita a bolo vidieť, že frekvencia vystúpení sa rovná skôr potrebe čosi robiť. Z tých, ktorí k live vystúpeniam pristúpili originálne, zaujali live sety Jonasa Rathsmanna, ktoré od leta prebiehali na pravidelnej báze každý piatok. Nick Cave zinscenoval živé vystúpenie a previedol ho do filmovej snímky. Ane Brun pre zmenu deň po dni počas októbra približovala pozadia trackov z nového albumu After the Storm. Na záver by som rád vyzdvihol sériu homemade vystúpení slovenského hudobníka Michalidesa, ktorý sa prostredníctvom coververzií predstavil v príjemnej akustickej rovine, ktorá ďalej viedla k odvážnejšiemu počinu v podobe EP Indie Country.
Kríženie a šľachtenie žánrov
Zrejme z dôvodu časových kapacít mali hudobníci väčší priestor na hľadanie novotvarov. Four Tet sa prekonal dva razy – najprv keď pri Sixteen Oceans prepojil organický house s chillhopom potom keď pri Parallel spojil akustické improvizácie s micro technom. Prekvapil ma aj Silva, brazílsky producent a pesničkár totiž na albume Cinco vyznieva v nezameniteľnom ska prevedení. Osobne sa teším na album losangelského zoskupenia Bodies of Water, ktoré počas tohto roka prinieslo tri disco-folkové skladby z nového albumu Is This What It´s Like (2021). Za všetky ďalšie uvediem ešte debut projektu Dan Kye, čo je funk housové alter ego Jordana Rakeia a takisto debut mladého hudobníka Khushi, ktorý so Strange Seasons oživil vetvu neosoulu Jamesa Blakea a Jamieho Woona.
Domáca scéna v top forme
Nečakane vynikajúcim bol v tomto roku štúdiový album Pohybliví v nehybnom od Le Payaco a radím ho medzi to najlepšie, čo sa počas tohto roka zrodilo. Myslím, že kvalitnejší debut ako Cícero od Rakovicky nebolo už dlho počuť. Žánrovo pestrý, lyricky výpovedný a dostatočne rozsiahly na to, aby na ňom spevák preukázal extrémne bohatú paletu hlasových polôh aj súčasnej producentskej vyspelosti. Rovnakú pozornosť si zaslúžili u mňa aj Veneer s albumom Recovery a pevne verím, že čoskoro budeme o nich počuť opäť. Dvojica singlov Tempo a Tri mestá potvrdila veľmi vzácny potenciál Tolstoys. Za sympatický projekt považujem skupinu Chris May s debutovým EP Nostalgia, Palvin od Bulp a Gargantua od Jimmy Pé, ktorý dokázal dostať do trochu unavenej a únavnej banger scény dostať svieži závan tecno bregy.
Čo u mňa zaznie aj v roku 2021
Hoci som počas roka toho počul neúrekom, pretrvávajúcimi tendenciami u mňa boli folkové albumy, new jack swing a alternatívny rock z konca deväťdesiatych rokov. A možno práve preto som sa dostal k albumu Katie Day s názvom Mydata, ktorý nahráva do rastúceho trendu hyperpopu o niečo jemnejším a menej častým jazykom pesničkárok typu Katie Melua, Nerina Pallott či Kate Nash. Medzi ďalšie obskurity pribudol sofomór of Kelly Lee Own – Inner Song a EBM EP Ópala od mexického producenta menom Bufi, takisto Taxidi Astriko od elektrosoulovej speváčky Nalyssy Green (hoci debutový Bloom bol bohatší na experimenty) a zrejme najhranejšou v tom roku bola u mňa posledná štúdiovka Grahama Coltona, ktorý na Inside Out predviedol maximum jeho síl. Považujem to za obzvlášť pozoruhodný výkon po tom, čo sa mu podarilo vrátiť s novým materiálom po dvoch rokoch. Podobne odporúčam Storm Damage od Bena Watta. Nemenná kvalita voči Fever Dream či Hendre. Za mená, ktoré by mohli v blízkej budúcnosti cirkulovať aj v mainstreame, považujem producentské projekty Broken Back a Vardaan Arora.
 | Radoslav Lakoštík – redaktor |
Ponúknuť záväzný rebríček tej najlepšej hudby za uplynulý rok mi bolo vždy proti srsti. Napriek tomu sám tieto rebríčky z času na čas čítam, vyhľadávam, porovnávam a napokon som ich niekoľko už vytvoril. A to len preto, aby som rok čo rok nad konkrétnym poradím mohol krútiť hlavou, polemizoval s ním či uznanlivo súhlasil. Zvláštny rok však priniesol do vzťahu k novej hudbe aj zaujímavý rozmer. Statickosť a spomalenie sa prejavilo aj na množstve vypočutej hudby. Ak už nejaký album získal moju pozornosť, získal ju dlhodobo. Radosť z niekoľkých desiatok vypočutí, odhaľovania predtým nepočutých miest, súvislostí, umných slovných metafor, výtvarných a grafických riešení. Týmto spôsobom sa dokážem aspoň čiastočne priblížiť k autorskému zámeru a dlhodobému procesu, kedy dielo vzniká. Bolo by vhodné dodať, že nasledovný výber je veľmi selektívny, a zasahuje prevažne úzku oblasť tvrdej či tzv. post gitarovej hudby, ktorá ostáva pre väčšinu „top“ rebríčkov neviditeľná.
Old Man Gloom – Seminar VIII: Light Of Meaning
Album svojou štruktúrou odporujúci akémukoľvek umiestneniu v koncoročných vyúčtovaniach. Ak som sa však obzrel späť, jeho neortodoxnosť je práve to, čo nabádalo k opakovanému počúvaniu. Old Man Gloom je dlhoročný projekt hudobníkov úspešných skupín ako Converge, ISIS, Cave In a ďalších iných. Old Man Gloom poskytuje priestor všetkým zúčastneným naplno povoliť fantáziu a realizovať to, čo by v ich domovských kapelách nebolo naplno realizovateľné. V jadre dominuje úderný hardcore, ktorý sa prirodzene láme do ťažkopádneho žánru sludge. Najstráviteľnejšou skladbou s potenciálom prehrávať si ju opakovane, je predposledná Calling You Home. Album Seminar VIII je prestúpený konkrétnymi zvukmi (pozri Faith Coloccia), ruchmi a zvukovým šumom. Experimentálny mix vytvára zvodnú auru, ktorú si títo muzikanti nesú z kapely do kapely a z projektu do projektu.
Sumac – May You Be Held
Od Old Man Gloom nie je ďaleko k skupine Sumac. Od zasnenosti a ľúbozvučnosti ISIS sa Aaron Turner obrátil v projekte Sumac k úplne opačnej výrazovosti. Hrubosť, brutalita a zdanlivá iracionalita pôsobí na prvé počutie zmätočne. A tak je to správne. Ak máte trpezlivosť hľadať správny kľúč, odmenou bude vskutku unikátny prejav, ktorý má svoju vlastnú tvár, rukopis a logiku, čo sa v súčasnosti dá považovať za obrovskú devízu.
David Kollár – Coronomorphia /10 Poems for Ronroco
Dávid Kollár – stálica (ne)osobných rebríčkov, ktorú nemožno opomenúť. Svojou aktivitou a presahmi totiž tvorí kategóriu samú o sebe. Jeho prvým silným tohtoročným počinom bol singel Coronomorphia, ktorý ukázal, že Kollár pri všetkej doterajšej invenčnosti dokáže stále nachádzať nové zvukové polohy, inšpiračné a interpretačné výzvy (pozri Krzysztof Penderecki – Polymorphia). Album 10 Poems for Ronroco je poetickým súborom krátkych skladieb, skladbičiek a nálad, ktorým prakticky nie je čo vytknúť. Predstavuje jednu z Kollárových polôh, kde sa cíti sám najlepšie a spolu s ním aj jeho poslucháč. Obligátnym rukopisom je prizvanie trúbkárskeho esa – pre tentokrát ním bol Erik Truffaz. Hyperaktívemu Kollárovi však toho vyšlo tento rok oveľa viac, čo malo v mojom prípade kontraproduktívny efekt a tak ostatné albumy (Cosmopol s Bernhard Wostheinrichom) a soundtracky (300 days) presúvam na ďalšie obdobie.
Radiant Knife – The Body/The Ghost
Undergroundový objav roka. The Body a The Ghost sú dva komplementárne albumy, reprezentujúce odlišný princíp. Ako jeden, tak aj druhý dokážu získať pozornosť perfektnou stavbou riffov. Chytľavé, ale umne polámané fungujú ako výborný dialóg či presnejšie unisono vedený hlas dua gitara-bicie. Zhodne s názvom je album The Body počinom priamočiarejším, (výborná úvodná skladba PMA) pričom nasledovník The Ghost sa viac pohráva s farbou a atmosférou. Radiant Knife sú rozhodne odpoveďou, že hudba postavená na prepracovaných riffoch nikdy neomrzí. Radiant Knife potešia všetkých, ktorí vlažne prijali posledný album Intronaut alebo čakajú na nový album od Mastodon či Neurosis.
Wine Fault – DNO
Album bratislavských Wine Fault do týchto dní ostal takmer bez odozvy. Z predošlého zoznamu vybraných albumov ide opäť o kategóriu tvrdej muziky, ktorá si hľadá cestu v menej konvenčných metalových žánroch. Zdanlivý chaos Wine Fault výborne organizujú v šiestich skladbách, ktoré vďačne reprezentuje singel Caffe Latte. Album po opakovanom posluchu netrpí slabým miestom, cítiť z neho prehľad, jasný zámer, výborne inštrumentálne (špeciálne bicie) aj producentské remeslo (viď. Pigeon Man). Keď som sa s objavom Wine Fault obracal na okolie, časté výčitky sa upierali k spevu. U mňa to bolo s vokálom presne naopak. Každá ďalšia poloha, ktorá odznela, dvíhala album na pomyselnej stupnici vyššie a vyššie. Pozornosť si zaslúži aj pútavé výtvarné spracovanie. Verím, že tento pohľad na DNO od Wine Fault neostanem zdieľať v osamotenom tábore.
Steve von Till – No Wilderness Deep Enough
Charizma a skúsenosť sú neprenosné. Steve von Till má výzor mága a zovňajšok nahovára správne. Premieta sa do vnútornej krajiny s názvom No Wilderness Deep Enough. Plynulý tok ľudskej a hudobnej reči v nerušenom a pokojnom tempe. Steve von Till si na svojom piatom štúdiovom albume vystačil bez gitary a nechal sa obklopiť bohatým akustickým zvukom, z ktorého sa jemne vynárajú a opäť strácajú ťažké syntetické zvuky. Stačí len pozorne počúvať a všetko ostatné sa odhalí samé.
