Každý hudobný poslucháč má svoje preferencie a svoj hudobný vkus. Redakcia MusicPress sa po celý rok snaží prinášať novú a inšpiratívnu hudbu všemožných žánrov. Zameriavame sa nielen na alternatívnejšiu podobu hudby, ale aj na pop, ktorý má nápad a jeho existencia má väčší zmysel, než len zarábať peniaze. A tak aj náš výber albumov za rok 2017 reflektuje hudbu z dvoch pohľadov:  temnejšiu / tvrdšiu a popovejšiu / zasnenejšiu.  

Steven Wilson – To the Bone

Každý nový album Stevena Wilsona sa okamžite stáva hudobnou udalosťou. Jedinečným prístupom ku každej nasledujúcej nahrávke si Wilson vychováva svojho poslucháča. Tentokrát sa od opulentnej koncepčnej epiky albumov The Raven That Refused to Sing (2013) a Hand Cannot Erase (2015) uchýlil k lyrickejšiemu pop-rockovému pesničkárstvu. Na to, aby uvoľnil nové smery kreativity, nahradil svoju dlhoročnú „superkapelu“ (Marco Minnemann, Guthrie Govan, Theo Travis…) veľkým počtom hosťujúcich hudobníkov. O to väčšiu radosť nám na Slovensku spravilo, že rovno na troch skladbách sa podieľal aj náš gitarista Dávid Kollár. Jeho majstrovstvo najokatešie ukazuje v sklade Detonation. Vynikajúca produkcia, popová triviálnosť, ale aj muzikálna sofistikovanosť. Aj tak by sa dala charakterizovať hudobná výpoveď na albume To the Bone, ktorý patrí k tomu (nielen) subjektívne najlepšiemu za rok 2017.

Steven Wilson – To The Bone

https://www.youtube.com/watch?v=0VqCPp08gow

Mastodon – Cold Dark Place

Áno, album Emperor of the Sand z prvej polovice roka mnohí právom prijali ako ďalší silný počin v diskografii Mastodon, no v roku 2017 nás prekvapili ešte raz. EP Cold Dark Place nie je žiadnou „bokovkou“, ale plnohodnotným hudobným materiálom, v ktorom možno počuť všetko esenciálne z „mastodonovského“ rukopisu. Plocha dvadsiatich minút ešte viac koncentruje silu a súdržnosť, v ktorej sa odohráva ďalšia eklektická epizóda plná zemitej doomovej pochmúrnosti a južanskej bluesovej melodiky a farebnosti. Skvelý pocit, že pri tak vysoko nadstavenej latke, ako si Mastodon zadefinovali, sa im ju za 17 rokov nedarí podliezať. Aj keď Cold Dark Place nie je dlhotrvajúcim albumom, pomyselne stojí o stupienok vyššie pred viditeľnejším a „kompletným“ albumom Emperor of the Sand.

Mastodon – Toe to Toes

Soen – Lykaia

Tretí štúdiový album Lykaia, prekvapivo stále málo známeho švédskeho/amerického zoskupenia Soen, priniesol presvedčivú odpoveď všetkým, ktorí povrchne obviňovali kapelu z prílišnej podobnosti k americkej ikone Tool. Odklon od technického a surového metalového soundu čo najbližšie k rockovej „organike“ kapele Soen svedčí. Vzorec sa však nemení. Prepracovaný rytmický pôdorys zjemňujú atmosferické zvuky gitary a klávesov s jasným odkazom k rockovej tradícii. Nad všetkým však dominuje Joel Ekelöf, ktorý je rovnako na nahrávke aj na pódiu charizmatickým lídrom. Za uplynulý rok album Lykaia určite patrí k tomu najlepšiemu, čo sme mohli vo sfére tzv. progresívneho rocku počuť.

Soen – Lucitidy

ESAZLESA – Společnost psů

Plastický a energický prúd kontrolovanej energie, to je to, s čím skvele narába česká kapela ESAZLESA na albume Společnost psů. Z hudby tryská presvedčivosť a pomerne veľká pestrosť, ktorú v žánrových mantineloch ESAZLESA nachádzajú úplne plynulo a prirodzene. Občasná priamosť v textoch pôsobí  na prvý posluch banálne, no práve aj tento „motivačný prúd vedomia“ sa časom zmenil na devízu, ktorú by sme v iných „hudbách“ hľadali márne. Je príjemným zistením, keď popri pretlaku profesionálnych produkcií rovnako silno zasiahne aj DIY náklad takmer domácej kapely.

Esazlesa – Společnost psů

Radoslav Lakoštík

Charlotte Gainsbourg  – REST

Charlotte Gainsbourg bezpochyby nahrala svoj najlepší album plný smutnej, tragickej a osobnej spovedi. Dramatické songy prepojené s príchuťou daft-punkovského euro disca, synth-popu a elektronickej hudby. Autorské texty samotnej speváčky sú plné nostalgie a tragických udalostí. Nahrávka ponúka hneď niekoľko vrcholov v podobe songu o zosnulej sestre Kate, tanečný singel Deadly Valentine a francúzsky spievaná Les crocodiles. Konzistentná nahrávka o minulosti Charlotte Gainsbourg je hudobné a vizuálne podmanivá, a preto si zaslúži miesto medzi piatimi albumami za rok 2017.

Charlotte Gainsbourg – Deadly Valentine

St. Vincent – Masseduction

Americká speváčka mala ťažkú úlohu po oceňovanom albume St.Vincent z roku 2014, ktorú však hravo zvládla. Tentoraz sa speváčka zamerala na témy ako je moc, gender, drogy, smútok, vzťahy a smrť. Ako hudobníčka vyhlásila, že „každá moja nahrávka má archetyp“, o čom svedčia aj nové piesne. Futuristický elektropop popretkávaný sexual glam rockom, new wave, ambient rockom a industriálnym technom obaleným do dream popu. V hudobne a textovo vyskladaných songoch možno počuť gitary, klavír, množstvo syntetizátorov a bubnových tónov, ktoré dávajú nahrávke názor. Medzi najlepší song môžeme zaradiť skladbu Slow Disco. Toto sexi, zábavné a emocionálne inšpirujúce album St. Vincent patrí určite medzi päť najlepších albumov za rok 2017.

St. Vincent – Los Angeless

Lorde – Melodrama

Novozelandská speváčka Lorde sa od úspešného albumu Pure Heroin v štýle art, dream pop presunula viacej k elektropopu a indietronice. Melodrama je naozaj melodramaticky konceptuálna nahrávka skúmajúca stroskotaný vzťah, samotu a nimi prinášajúce udalosti a nálady. Chórové vsuvky pridávajú songom vrcholnosť, klavír jemnosť a zraniteľnosť a elektronické beaty ťažké pocity. Toľko emócií a nálad robí z nahrávky katarzický album. Lorde je hlboká, dramatická, sebavedomá a srdcové záležitosti prežíva ako niečo apokalyptické. Každý song na nahrávke má svoje pevné miesto a svoju presnú náladu.

Lorde – Perfect Places

Fallgrapp – V hmle

V hmle možno označiť za nepriameho pokračovateľa fantastickej nahrávky Rieka. Nahrávka sa pohybuje na hutnom a priestorovom zvuku elektroniky, ktorá je pre Fallgrapp charakteristická. Všetko je to v súzvuku a v rovnováhe s akustickými nástrojmi. Je bohatšia, dynamickejšia, aj keď popovo menej podmanivejšia. Samotná hmla sa pretavila do  zastretého a hmlistého zvuku nahrávky. Množstvo zaujímavých hostí podieľajúcich sa na jednotlivých songoch zmenilo hlasové osadenstvo nahrávky. Preferenciu ženských hlasov rozbili mužské hlasy v podobe hostí ako Juraj Benetin, Vec, Jimmy Pé, Samuel Hošek. Vplyvy rôznych žánrov a umelcov ponúkajú na slovenské pomery niečo nové a originálne.

Fallgrapp feat Juraj Benetin – V hmle

Lana Del Rey – Lust For Life

Speváčka, ktorá akoby večne snívala sa usmiala a ožila. Stále je to barokový pop, dream pop, do ktorého sú mixované trap beaty a prvky hip hopu. K tomu všetkému sa pridal The Weeknd, ASAP Rocky, Playboi Carti, Steve Nicks a Sean Ono Lennon. Celé je to taký malý víťazný návrat k hip hopu, s ktorým speváčka prišla pri nahrávke Born To Die. Lana sa v songoch viac otvorila, je zraniteľnejšia a nahrávka pôsobí sebavedomejšie. Album sa drží jedinečnej konzistencie ako každá jej predchádzajúca nahrávka a preto jej patrí miesto medzi piatimi albumami za rok 2017.

Lana Del Rey – White Mustang

Adam Škopp