Kedysi dávno vyhlásil že Beatles budú väčší než Elvis. A mal pravdu. Chlapík zo židovskej rodiny, ktorý by pre Beatles dal aj život. Taký bol Brian Epstein, ktorý by sa 19.septembra dožil 83 rokov.
V stredu večer, 16.januára 1957 bol otvorený jazzový klub. Volal sa The Cavern Club, skrátene Cavern – jaskyňa. Takmer hneď sa stal strediskom všetkých liverpoolských priaznivcov jazzu. V programe klubu boli mená ako Ken Colyer’s Jazzmen, Mick Mulligan’s Jazz Band, Bob Willis Storyville Jazzmen a pod. V stredu sa mohli predviesť skifflové skupiny, štvrtky boli vyhradené modernému jazzu, piatky, soboty a nedele tradičnému. Bob Wooler, bývalý úradník, ktorý vedel o liverpoolskom amatérskom hnutí úplne všetko a dokonca sa s hráčmi a spevákmi poznal osobne. Práve on v Caverne ako prvý uviedol Beatles a aj kapely ako Swinging Blue Jeans, Mojos alebo Gerry And Pacemakers a začal dôsledne užívať miesto amerického názvu rock’n’roll domáci big beat. Keď v roku 1964 navštívil Cavern Club reportér hamburgského Sternu Max Scheller, vyjadril svoj dojem veľmi výstižnými vetami: „Oči si najskôr musia zvyknúť na tmu. Z holých stien steká voda. Cítiť pach potu a zhnitého ovocia. Je tu tropické teplo, doslova sa z vás parí. Je tu tak temne, že je možné rozoznať iba siluety. Siluety 40-tich veľmi mladých párov. V jednom kúte vyhrávajú štyria dlhovlasí chlapci na gitary a bicie. Na nepatrnom tanečnom parkete sa trhavo pohybujú spotené páry. Hluk je pekelný. Dievčatám visia dlhé vlasy do nevinných očí. Vyzerajú ako keby hladovali v sirotinci s Oliverom Twistom, chceli by však byť dospelé a ešte radšej skazené. Neobratne fajčia cigarety a pijú z fľašiek pepsi-colu ako hltaví kojenci. Majú podmaľované oči, jeansy a vysoké topánky. Niektoré majú dlhé šaty, ktoré vyzerajú, ako keby si ich ušili z maminho obrusu. Chlapci majú čierne košele, k tomu nohavice – hore veľmi úzke a dole široké a rozstrapkané s retiazkou. Nohy uväznené v topánkach s vysokými podpätkami.“
Dobrý chlapec, ktorý prepadol rock and rollu
Brian Epstein určite nebol predurčený na kariéru manažéra populárnych beatových skupín. Pochádzal z bohatej liverpoolskej rodiny. Jeho otec bol majiteľom firmy Nems Enterprises Ltd, ktorá riadila obchody v meste. Brian chodil do súkromných škôl, z ktorej ho už ako desaťročného vylúčili. Dôvod svojho vylúčenia nikdy neprezradil. Brian už odmalička trpel komplexom menejcennosti a nedostatkom sebavedomia. Aj napriek tomu sa dostal až na londýnsku Kráľovskú akadémiu dramatických umení. Stal sa vedúcim oddelenia rádií, televízorov a gramofónov v jednom z rodinných obchodov. Zaujímal sa najmä o klasickú hudbu. Jedného dňa v auguste 1961 za ním prišla predavačka, že sa v obchode nachádza chlapec, ktorý má požiadavku, ktorej nerozumie. Epstein teda šiel za chlapcom. Chlapec mal asi 13 rokov a chcel nahrávku My Bonnie. Nahrávok s touto pesničkou sa nachádzalo v obchode viac, ale chlapec trval na skupine, ktorej meno Brian nikdy predtým nepočul: Beatles. Epstein sa zdvorilo ospravedlnil, že takúto nahrávku nemajú v obchode. Ale keď zaznamenal viac takýchto žiadostí, dal si predsavzatie, že sa nato pozrie. Zistil, že Beatles hrajú v Cavern Clube len 100 metrov od jeho obchodu. A tak sa rozhodol, že sa tam pôjde pozrieť. Vybral sa tam na nočný koncert. „Rozhodne to nebolo prostredie, na ktoré som bol zvyknutý. Niečo také, ako Beatles na scéne, som jakživ nevidel. Neboli moc upravení a ani moc čistí. Pri hraní fajčili, jedli, rozprávali a tvárili sa, ako keby sa medzi sebou bili. Obracali sa chrbtom k publiku alebo na nich kričali a smiali sa svojím vlastným vtipom“, vyjadril sa Brian. Brian bol známy aj svojou homosexuálnou orientáciou. Najsympatickejší zo všetkých Beatlov mu bol John Lennon. Niektoré zdroje uvádzajú, že jediným dôvodom prečo sa pridal k Beatles bol práve John a túžba byť v jeho blízkosti. Brian myslel na budúcnosť a už v začiatkoch vedel, že by Beatles mohli byť slávnejší než Elvis. Najprv ich obliekol do nohavíc a svetrov, neskôr aj do oblekov. Beatles samozrejme mali niekoľko skúseností s manažérmi, ktorí z nich ťahali peniaze a hneď zmizli. Preto sa obidve strany vzájomne oťukávali a nakoniec sa v decembri dohodli s Epsteinom, ktorý im medzitým pomohol s hudobnými nástrojmi a s oblečením. Podpísali výhodnú zmluvu, podľa ktorej 25% všetkých čistých ziskov patrilo Brianovi. V prvom štádiu svojej činnosti Epstein vyjednával koncerty a presviedčal novinárov, aby Beatles fotografovali a písali o nich. Najpopulárnejšou skupinou tej doby boli londýnski Shadows so spevákom Cliffom Richardom. Beatles sa museli stať ich opakom. Shadows sa prezentovali vždy v najlepšej spoločnosti a na zahraničných zájazdoch s prepychovými domami v pozadí. Epstein práve naopak využíval rámec vojnového prostredia Liverpoolu.
Oklamal všetkých, slávu The Beatles si vymyslel
Od samého začiatku Epstein pristupoval k Beatles ako k známej skupine, aj napriek tomu že ich v Londýne nepoznal skoro nikto. Brianov cieľ bol nahrať s nimi platňu – a to sa mu zatiaľ nedarilo. Pevne veril, že sa o Beatles bude nejaká spoločnosť zaujímať sama. Nakoniec to skúsili s Embassy. Embassy je Woolworthova spoločnosť, ktorá natáčala lacné kópie šlágrov s reklamnými textami rôznych kozmetických produktov. Nebol to príliš slávny začiatok. Ale konečne si v roku 1962 vypočul pásky s Beatles George Martin, vedúci oddelenia v spoločnosti EMI a ponúkol Epsteinovi zmluvu. Od tejto chvíle išla popularita aj príjmy Beatles prudko nahor. Nahrávky s Beatles zaplavili všetky programy. Nasledovala práca, ktorú Epstein poznal už od iných manažérov. Sekretariát s úradníčkami, vlastné autá aj so šoférmi, založenie klubu fanúšikov, zmluvy s najrôznejšími podnikmi, ktoré odkúpili názov Beatles ako značku na svoje výrobky. Za pár mesiacov Epstein prerástol všetkých iných manažérov a len málokto sa s ním mohol porovnávať. Brian si ale nikdy nezakladal na tom, alebo to aspoň nedával najavo, že bez neho by Beatles nikdy neboli tým, čím boli. Nikdy sa s nimi napríklad nechodil klaňať, nezúčastňoval sa s nimi tlačových konferencií a predvádzaní pre fotografov. Len jedna vec Epsteina trápila. Vedel, že nikde sa nedá na platniach zarobiť viac než v Amerike. Lenže Amerika akoby bola voči beatlemánii imúnna. Aj keď na jar 1963 prišla na americký trh platňa Please Please Me a na jeseň She Loves You, ešte ani v polovici novembra tu Beatles nemali moc priaznivcov. Príliš prekvapivé to ale nebolo, pretože zahraniční speváci a skupiny sa v Amerike nikdy neuplatnil tak, ako domáce hviezdy. Typickým príkladom je napríklad Cliff Richard. Epstein odišiel do USA, aby zistil, prečo tu doposiaľ Beatles nezaznamenali výraznejšie úspechy. Epstein skupinu odporučil televíznemu režisérovi a komentátorovi Ed Sullivanovi. Potom Epstein presvedčil gramofónovú spoločnosť Capitol, aby investovala do jednorázovej reklamnej kampane 50 000 dolárov. Zamestnanci Capitolu vylepili po celej zemi na telefónne stĺpy nálepky The Beatles Are Coming (Beatles prichádza).
Brian Epstein – Interview UK Tonight Show 1964
Skromný aj v časoch najväčšej beatlemánie
Keď Beatles v januári prileteli, bolo ich vystúpenie v Carnegie Hall predom vypredané. Od Ed Sullivana síce nedostali najvyššiu odmenu za vystúpenie – 7500 dolárov, ale o tisíc dolárov menej, ale Epstein sa nesťažoval. Brian sa sústredil na čo najlepší dojem zo ‚svojich‘ chlapcov. Po druhom americkom zájazde, ktorý začal v auguste 1964 a trval 5 týždňov, sa už Beatles nezaujímali o popularitu toľko ako o zisk. Po vyvrcholení beatlemánie v rokoch 1963-64 sa o Beatles už písalo a hovorilo menej. Úloha Epsteina sa zmenšila a práve naopak začal vzrastať význam hudobného poradcu a nahrávacieho režiséra Georgea Martina. Epstein nemal uzatvorenú zmluvu len s Beatles. Uzavrel zmluvy napríklad aj so skupinami Gerry And Pacemakers, Billy J. Kramer And Dakotas alebo so speváčkou Cillou Blackovou. Všetci títo umelci patrili medzi najlepších v Anglicku. Epstein ale vždy oplýval skromnosťou: „V skutočnosti som z nikoho žiadnu hviezdu neurobil. Ale pekelne ma baví získavať a udržiavať umelcom popularitu“. Epstein aj napriek nedorozumeniam s členmi kapely vždy stál na ich strane. Epsteinov prešľap pri podpísaní nevýhodnej zmluvy kvôli jeho nepozornosti mal vplyv na vyostrené vzťahy s členmi Beatles. Práve nepokoj a nervozita vo vzťahoch a obavy, že príde o miesto manažéra Beatles prehlbovali jeho depresie a neschopnosť riadiť skupinu. V Epsteinovi akoby sa ozvali pochované pocity menejcennosti z detstva. Čoraz viac sa uzatváral do seba. Šok, aký prežili členovia Beatles, keď sa dozvedeli o Brianovej smrti bol veľký.
The Beatles – I Want To Your Hand Live On The Ed Sullivan Show 1964
Únavu a depresie zaháňal liekmi
Epsteinovi telo schúlené do klbka našli v jeho londýnskom dome 27.augusta 1967. Príčinou smrti bolo predávkovanie liekmi na spanie. Existujú aj špekulácie o samovražde, viaceré zdroje sa ale prikláňajú k neúmyselnému predávkovaniu. Brian mal len 32 rokov. Jeho telo je pochované na židovskom cintoríne v Liverpoole. Dôsledky Eppyho smrti – ako ho členovia Beatles prezývali boli veľké. Po Epsteinovej smrti sa už nenašiel manažér, ktorý by si získal takú dôveru akú si získal Epstein. Záujmy členov sa pomaly ale isto rozchádzali a skupina mierila k rozpadu, ktorý sa nakoniec uskutočnil v roku 1970. Brian Epstein bol ten, ktorý členov Beatles „obliekol a umyl“ a až do okamihu svojej smrti hájil záujmy svojich zverencov. Jeho prínos bol nezanedbateľný vo všetkých smeroch. Česť jeho pamiatke.
