Slovenský štát je tragédiou našich dejín. Jeho stúpenci si však stále považujú odkaz nenávisti ľudáckeho režimu, ktorý sa nečinne prizeral a pomáhal v systematickom vyvražďovaní židovského obyvateľstva. V dňoch 14. a 15. marec sa v Bratislave uskutočnia dve podujatia, ktoré možno vnímať ako odkaz stúpencom tohto kultu smrti.
Klezmer je zrkadlom do duše židov po celom svete. Zachytáva radosti, vášne, ale aj bolesti a spomienky na utrpenie, s ktorým si musel tento starobylý národ prejsť. Názov tohto žánru sa v pozmenenej podobe objavuje už v 15. storočí, ale až východoeurópski židia ho v 20. storočí upravujú na súčasnú podobu a rozširujú do celého sveta – predovšetkým USA. Rekonštrukcia dávnych tradícií prebiehala paralelne s implementovaním ďalších kultúr a hlavne s jazzovou a swingovou hudbou. Najznámejšími predstaviteľmi tzv. tretej vlny klezmer bandov je americká skupina The Klezmatics, ktorej dnešný koncert sa z technických príčin presúva zo Starej tržnice do Ateliéru Babylon. Začiatok koncertu je o 19:30 a predstavia sa na ňom traja zakladajúci členovia – Frank London (trúbka, klávesy), Lorin Sklamberg (spev, akordeon, gitara, piano) a Paul Morrissett (spev, cimbal, bass), ktorých doplnia Richie Barshayom (bicie, perkusie), Deborah Strauss (husle, akordeón spev) a Merlinon Shepherdom (klarinet) ako náhrada za pôvodne ohlásených muzikantov Matta Darriau a Lisa Gutkin. A práve Merlin Shepherd je nositeľom východoeurópskeho štýlu, expresívnej podoby klezmeru.
The Klezmatics — Gonna Get Through This World
Poľský inštitút organizuje 15. marca prezentáciu životopisnej knihy poľského pianistu židovského pôvodu Wladyslawa Szpilmana. Szpilman sa narodil v poľskom meste Sosnowiec, hudbu študoval v Berlíne, po nástupe Hitlera sa vracia do Varšavy. Po obsadení nacistami sa vo varšavskom gete pokračoval v hrávaní po torzách kaviarní, ktoré ešte smeli zostať, ale po začatí politiky riešenia konečnej židovskej otázky sa musel ukrývať. Po skončení vojny pokračuje v kariére klaviristu a vydáva osobné svedectvo o tejto dobe. Jeden nebezpečný režim prežil, pre ten druhý – komunistický – sa stáva tŕňom v oku. Hoci vyšli Szpilmanove spomienky už rok po vojne, knihu stalinistický režim v Poľsku stiahol z predaja. Až v roku 1998 vychádza v nemčine a angličtine a je postupne prekladaná do tridsiatich jazykoch a stáva sa predlohou k filmu Pianista od režiséra Romana Polańského. V Poľskom inštitúte budú pri prezentácii knihy, ktorá vyšla tento rok v slovenskom preklade, prekladateľ Alexander Horák a Michał Wójciuk z Historického oddelenia Múzea Varšavského povstania vo Varšave.
