autor: Pavol Gajdoš
Grateful Dead je popkultúrny fenomén akému niet páru. Ťažko sa dá prirovnať k niečomu európskemu a z dnešného pohľadu pochopiť, ako jamujúca kapela mohla vypredávať najväčšie štadióny Ameriky je nemožné. V ich stopách kráčajú Brotherhood Chrisa Robinsona
Skupina za sebou zanechala dedičstvo zložené z hipisáckych ideálov, túžby po transformácii vedomia a až „antickej“ oddanosti (hudobným) vibráciám. Hrdo ho prezentujú a treba povedať, že stále aj kultivujú súbory, ktoré vzišli priamo z radov spomínaného Haight – Ashbury kultu. Dead and Company, ktorým velí pôvodný sprievodný gitarista a spevák Bob Weir do svojich radov prijali multižánrového gitaristu a speváka Johna Mayera, a ten priniesol poetike „ruží a lebiek“ svieži vietor a možno aj mladšieho poslucháča. Skupina hráva vo veľkých arénach a je jedným z headlinerov tohtoročného výročného Woodstocku. Druhým ansámblom, o niečo skromnejším, no rovnako kvalitným je Terrapin Family Band basgitaristu Phila Lesha. Spoločne so svojím synom a ďalšími skúsenými a aj mladými hudobníkmi približujú hudbu Grateful Dead novým generáciám skôr v kluboch a divadlách.
Okrem „pokrvnej“ línie tu však máme desiatky súborov s neodškriepiteľným, až kľúčovým Grateful Dead vplyvom. Jedným z najzaujímavejších je nepochybne skupina Chris Robinson Brotherhood. Jej názov nesie meno speváka Chrisa Robinsona, ktorý určité obdobie v deväťdesiatkach vládol rockovému svetu s kapelou Black Crowes. Tam spoločne so svojim bratom resuscitovali hodnoty rockovej hudby typické skôr pre klasikov žánru z pred dvoch-troch dekád. Verili im fanúšikovia, kritika a aj samotní rockoví bohovia, medzi inými aj Jimmy Page, ktorý s kapelou dokonca jazdil na turné. Black Crowes mali rôzne obdobia, no zjednodušene platí, že išli smerom od viac ku menej.
Chris Robinson Brotherhood – Badlands Here We Come
Najprv chceli byť štadiónovými hviezdami ako Aerosmith, prešli všetkými štádiami dotykov rocku a hviezd, až nakoniec nahrali dokonalý americký album Before The Frost…Untill The Freeze v štúdiách Levona Helma z The Band. Že bratské kapely sú mierne povedané problematické potvrdili aj Black Crowes a skupina postupne išla smerom do stratena. Chris Robinson sa tak už pred ôsmimi rokmi zabýval v radoch kapely pomenovanej podľa neho. Okrem neho sú jej piliermi skvelo spievajúci gitarista Neal Casal, klávesový čarodej Adam MacDougall, basgitarista Jeff Hill a bubeník Tony Leone.
Ansámbel sa snaží preniesť ideu „bratstva“ kde sa dá, od koncertovania, obchodných záležitostí, až do najväčšej umeleckej kontroly nad svojím dielom. Na šiestich štúdiových albumoch hudobníci dokázali, že vedia skladať chytľavé a nevtieravé piesne, ktoré dokážu atraktívne a uveriteľne podať. Ich hudobná paleta je zložená z akustických aj elektrických odtieňov bluesu, psychedélie a americany, ktorým kraľuje stále sa zlepšujúci frontmanov hlas. Jeho farba, frázovanie, výraz a emócie evokujú zlaté rockové hrdlá ako Paul Rodgers či Steve Marriot. Robinsonov „chraplák“ však v sebe nesie aj lyrických duchov potulujúcich sa svojho času okolo Boba Dylana alebo práve Jerryho Garciu.
Popri bezchybnom speve sa z Robinsona stal aj spoľahlivý rytmický gitarista a aj ako skladateľ je stále vo vývoji. Skupina momentálne stojí na prahu siedmej kolekcie skladieb s názvom Servants of the Sun, ktorá má vyjsť 14 júna pod značkou Silver Arrow Records. Poslucháčov čakajú podľa kapely „ piesne o láske, strate, mágii, prírode a snoch“. Nič nové pod slnkom, no stále však uveriteľné autentické a hlavne potrebné. Prvou ochutnávkou je bezstarostná skladba Coming Round the Mountain.
Chris Robinson Brotherhood – Comin´Round The Montain
Okrem uctievania Grateful Dead skupina aktívne spolupracuje s Betty Cantor – Jackson. Tá zaznamenáva zvuk bratstva na vybraných koncertoch, podobne ako to robila u Grateful Dead v časoch, keď ich nahrávky z koncertov v rôznej forme a kvalite mali cenu zlata. Výsledok sú koncertné nahrávky Betty´s Blends. Okrem podobných kamarátskych výpomocí sa skupina snaží pracovať čo najviac spôsobom do it yourself. Dôraz je hlavne na hudbu, vizuálny „dizajn“ je druhoradý a aj keď s „pomocou“ rôznych klišé momentov vo všetkých aspektoch je skupina stále svoja a nestráca tvár umeleckú ani ľudskú.
Okrem brázdenia najodľahlejších prašných ciest Spojených štátov muzikanti vždy radi navštívia aj starý kontinent, no bohužiaľ vždy skončia na rozhraní západnej a strednej Európy, keďže roots rockovú hudbu tu širšie publikum stále neobjavilo a rockový koncert bez skreslení, silných basov a decibelov si väčšina našincov vie stále len ťažko predstaviť. Šťastie vzhliadnuť kapelu bude mať toto leto dvanásť európskych miest.
Podmanivosť Chris Robinson Brotherhood spočíva práve v rovnováhe ich hudobného materiálu „na počúvanie“ a „na tancovanie“. Akési pohupovanie, voľné kolená, panva, kĺby a otvorené zmysly sú podmienkou na plnohodnotné zažitie ich vibrácií. Mojo sa o kapele vyjadrili ako o partii vyhratých hudobníkov, ktorí sú na svätej púti za kozmickým grálom Kalifornie. Hľadanie pokračuje, no obsah Kalicha prúdi skupine v žilách a vyzerá, že tak skoro nevyschne.
