Paweł Mykietyn je dnes jeden z najvyťaženejších poľských hudobných skladateľov. Hudbu skladá pre tradičné zoskupenia – komorné, orchestrálne i vokálno-inštrumentálne, ale nevyhýba sa ani moderným elektronickým médiám.
Už vyše 20 rokov spolupracuje s kultovým divadelným režisérom Krzysztofom Warlikowským, o príležitostnej spolupráci s ďalšími esami poľského divadla, ako napríklad s Grzegorzom Jarzynom, ani nehovoriac. Od roku 2000 sa tiež datuje jeho flirt s desiatou múzou. Ako autorovi hudby k filmom Mariusza Trelińského (Egoiści), Małgorzaty Szumowskej (Ono, 33 sceny z życia, Sponsoring, W imię…), Andrzeja Wajdu (Tatarak, Wałęsa. Człowiek z nadzei) alebo Jerzeho Skolimowského (Essential Killing, 11 minut), sa mu v priebehu dekády po roku 2004 podarilo získať štyri Zlaté levy na filmovom festivale v Gdyni a dva Orly – Poľskú filmovú cenu, čím sa na míle vzdialil od svojich kolegov, pracujúcich v kinematografii celý život. K tomu všetkému treba dodať, že je hudobným riaditeľom Nového divadla vo Varšave, patrónom medzinárodného festivalu komornej hudby Muzyka na Szczytach v Zakopanom, že často zasadá v porote na skladateľských súťažiach a dáva profesionálne konzultácie mnohým mladým tvorcom. Chtiac či nechtiac (asi skôr nechtiac) sa Paweł Mykietyn stal žijúcou legendou. A to len nedávno oslavoval 45. narodeniny…
Symfónia č. 2, napísaná na objednávku pri príležitosti 60. výročia Zväzu poľských skladateľov, vznikala hlavne koncom jari 2007 v Kuźnici na polostrove Hel, kde skladateľ zvykol tráviť niekoľko týždňov v roku (dielo venoval obyvateľke Kuźnice, Terese Krajewskej, u ktorej si umelec pravidelne prenajíma ten istý apartmán s terasou a mystickým výhľadom na neďaleký kostol a vody Puckého zálivu a Baltského mora). Skladba sa dočkala premiéry 23. septembra 2007 počas otváracieho koncertu jubilejného 50. Medzinárodného festivalu súčasnej hudby Varšavská jeseň. Národný symfonický orchester Poľského rádia z Katovíc hral pod taktovkou jedného z najväčších európskych odborníkov na súčasnú hudbu – Reinbert de Leeuw.
Paweł Mykietyn skomponoval päť inštrumentálnych koncertných diel: Koncert pre klavír (1996), Koncert pre violončelo (1997), Koncert pre čembalo (2002), Klave pre čembalo v mikrotonálnom ladení a komorný orchester (2004) a napokon Koncert pre flautu a orchester, napísaný pre Łukasza Długosza, najlepšieho poľského flautistu mladej generácie, ktorého premiéru uviedol orchester Lodžskej filharmónie Artura Rubinsteina pod taktovkou Wojciecha Rodeka 29. novembra 2013. Koncert pre flautu v nevídanej miere rozvíja ideu permanentnej modifikácie tempa (tu konkrétne spomaľovania), ktorá sa objavila aj v Symfónii č. 2. Skladateľ sa natoľko sústredil na manipuláciu s časom, až sa zdá, že harmonický aspekt v kompozícii cielene marginalizoval (ale úplne nezničil!), hoci práve harmónia tvorila vo väčšine predchádzajúcich Mykietynových diel niečo ako kmeňové bunky.
Paweł Mykietyn – Poskromienie Złośnicy
Preklad vznikol za podpory Katedrou slovanských filológií Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Z poľského originálu preložil Tomáš Grach
