autor: Radoslav Lakoštík
Po prvýkrát sa v bratislavskej Refinery Gallery predstaví skladateľ, producent a hudobník Steven Wilson. Britský denník The Daily Telegraph ho označil ako najúspešnejšieho britského umelca, o ktorom ste pravdepodobne nikdy nepočuli.
10. februára odprezentuje Steven Wilson svoju sólovú tvorbu, ale aj skladby z obdobia úspešnej skupiny Porcupine Tree, ktorá musela ustúpiť sólovým umeleckým ambíciám. Turné To The Bone je nielen prezentáciou sofistikovaného rocku, ale aj multimediálnym zážitkom.
Nedeľňajší večer bude otvárať slovenský gitarista Dávid Kollár, ktorý sa senzačne ocitol ako hosť na 3 skladbách na zatiaľ poslednom Wilsonovom albume To The Bone. V zhodnej zostave Wilson, Kollár sme mali možnosť navštíviť koncert, vo viedenskom Gassometri, z ktorého reportáž nájdete tu (https://www.musicpress.sk/reporty/steven-wilson-david-kollar-perfekcionizmus-invencia-aj-privetiva-tradicia ).
Umenie je pravda
Za americký sen za zvykne označovať blesková cesta za uznaním, slávou a ostatnými benefitmi. Úspešný príbeh Wilsona nestojí na vzdušných zámkoch, ale na dlhodobom precíznom skúmaní rozmanitých „hudieb“. Rock, psychedélia, pop, elektronická hudba, extrémny metal, ale aj experimentálne žánre ako drone či ambient – to všetko sa podarilo Wilsonovi obsiahnuť vo svojej rozsiahlej tvorbe. Ak by sme spočítali nosiče, na ktorých spolupracoval či už ako autor, producent alebo hosť napočítali by sme viac ako 300(!).
Steven Wilson – People Who Eat Darkness
Krédom Wilsona je nestáť na jednom mieste a to sa odráža aj na rozmanitosti jeho sólových albumov. Po období bohato štruktúrovaných kompozícií v duchu progresívneho rocku – The Raven That Refused to Sing (2013) a Hand Cannot Erase (2015) sa na aktuálnom albume To The Bone (2017) vrátil naspäť k prehľadnejším a údernejším piesňam. Hoci v tvorbe Wilsona silno cítiť vplyv velikánov, vytvoril si charakteristický štýl so silným emočným nábojom.
Strasť, smútok, melanchóliu, sentiment, znechutenie, dokonca hnev narúša v jeho tvorbe azda len „kontroverzná“ pieseň Permanating, ktorá je presiaknutá bezproblémovým popom 80. rokov. Umenie je pravda a tam kde začína kalkul, umenie končí. Umenie je pravda, je nápis na tričku, ktoré Wilson zvykol nosiť na svojich koncertoch. Všetky indície, ktoré nám ponúka, ho len ťažko usvedčia z pózy.
