Strhujúca sobota na Fléde, Bauchklang, DVA a Bonus ! – report

17. apríla 2011

Úžasná, očarujúca, strhujúca, to sú prívlastky, ktorými sa môže pýšiť brnenská sobotná noc na Fléde. Všetko to začalo raperom Bonusom, pokračovalo vystúpením dua DVA a nakoniec večer zakončili rakúsky vocal groove projekt Bauchklang.

Ako sme prichádzali na Flédu, tak nás znepokojoval fakt, že tu nevidíme žiadne zástupy ľudí. A tak sa v nás začali vynárať obavy o atmosféru koncertu, zvlášť ak nás čakal dlho očakávaný koncert Bauchklangu, ktorý sa mal po prvý krát predstaviť brnianskemu publiku.

Hneď na úvod sa predstavil raper Bonus, ktorý na nás vyrukoval s básnickými textami, zaujímavými tanečkami a výbornými podmazmi, ktoré mu zabezpečoval jeho kolega za technikou. Bonus sa na nič nehral, hudbu a svoje texty preciťoval, ako kedysi starý básnici, ktorý cítili svoje texty a naplno sa s nimi stotožňovali. Textovo pokryté otázky spoločnosti, vzťahov, či rasovej otázky vyvrcholili vo výzve na účasť blokády neonacistov 1.mája v Brne, ktorú prezentoval s tričkom „Good night white pride,“ po ktorom odišiel z pódia. Čoraz viac zapĺňajúca sa Fléda si však svojím potleskom vypýtala ešte poslednú pieseň, po ktorej sa Bonus odobral z pódia medzi ľudí a sediac na zemi komunikoval s okoloidúcimi, čo mnohým uľahčilo čakanie na ďalšieho interpreta.

Našťastie netrvalo dlho a na pódium vystúpilo elektronicky gitarové duo DVA, ktorých posledný album HU je oceňovaný nielen kritikmi, ale hlavne čoraz viac sa rozrastajúcou základnou fanúšikov, nám učarilo. Hned na úvod odohrali „nunovó tango“ , ktorá je nám dôverne známa z vysielania Rádia_Fm. DVA boli výborný. Ich koncert sa niesol v znamení originality, živelnosti a úchvatného kúzla speváčky Markéty, ktorá sa popri spievaniu venovala aj hraniu na saxofón, klarinet, mini klavírik, či mlynček. To všetko dopĺňané Mirkovou gitarou a spevom spolu so samplami vytváralo priam až nadpozemskú hudbu, ktorá nás dostala svojou originalitou a detskou naivnosťou. Piesne v ktorých sa vlastne ani nespievali texty, ale slovné hračky, zvuky zvierat, či pre mňa pôvodom neznáme zvuky sa zabodávali priamo do srdca, pričom spolu s neopísateľnými tanečnými kreáciami Markéty vytvárali pre mňa priam nezabudnuteľné chvíle. Tieto chvíle stále gradovali a vyvrcholili až pri piesňach „Hap Hej a Tatanc“. Súrodenecké duo DVA odohrali koncert, aký som ešte nezažil. Jedným slovom očarujúci, no bola by škoda šetriť na chvále, šialený, nespútaný, originálny, naivne detský, energický, no aj melancholický, vtipný no zároveň aj seriózny, ale hlavne prekrásne úprimný, to sú prívlastky, ktorými je možné nálepkovať vystúpenie DVA.

Ako večer pokračoval, tak bolo jasné, že jedna kapela musí skončiť, aby mohla nastúpiť ďalšia. A ten čas nastal, DVA skončili a všetko sa pripravovalo na príchod rakúskej beatbox legendy Bauchklang. Takže, všetko z pódia preč, všetky hudobné nástroje, všetky stoličky, všetky počítače, jednoducho všetko okrem mikrofónov a zopár minerálnych vôd. To je spôsob akým títo muži pracujú, žiadne nástroje, iba oni sami so svojimi hlasom a potrebným množstvom fanúšikov, ktorý už konečne zaplnili takmer každé miesto v sále. Hneď ako sa Bauchklang objavili na scéne, strhlo sa šialenstvo, aké som ešte na Fléde nezažil. Ľudia kričali, pískali, tlieskali, tí, ktorí by boli pri pódiu búšili do jeho konštrukcie. V tom ošiali sa spustili prvé tony a ľudia, ktorí boli po prvý krát na koncerte tohto zoskupenia, skutočne hľadali nejaké nástroje, počítač, alebo niečo, pretože nechápali, ako je možné vytvoriť také zvuky len silou hlasu. Čím viac zo seba vydali interpreti na pódiu, tým viac dostávali späť odozvu od divákov. Skutočné šialenstvo. Strhujúci výkon pokračoval a už pri prvom predstavený členov fanúšikovia dostávali záchvaty emócií, nerozumeli, čo sa deje, ako sa to deje, no tí ostatní, ktorí sa už viac krát ocitli pred nimi, tí si to do sýtosti užívali. Postupne odzneli okrem iných najznámejšie piesne „Rhytm of Time, Good do you do, či politicky zameraná Warning Bells“, pričom asi v polke koncertu líder Andreas Fraenzel oznámil svoju najobľúbenejšiu časť koncertu, pri ktorej mal niekto z divákov možnosť vyjsť na pódium a vyskúšať si spolu s Baucklangom, aké to je byť na očiach všetkých divákov. Ani nie po minúte sa už hrnuli záujemci na pódium, no nakoniec bol vybraný len jeden, Pavol, ktorý sa chcel prezentovať svojím hlasom. Jeho hlas ocenili nielen fanúšikovia, ktorí boli vo vytržení, ale aj samotní umelci súhlasným pokývaním.

Po Pavlových piatich minútach slávy sa už koncert prehupol do svojej finálnej fázy, v ktorej sme boli opäť svedkami strhujúcej šou, ktorá bola prerušovaná komunikáciou s publikom a dopĺňaná tancom, potleskom a pokrikom každého prítomného. Čas prekročil polnoc, čo znamenalo len jediné, a to záver vystúpenia. Samozrejme o konci nikto nechcel ani len počuť a ani nie po pol minútovom odchode, znova za obrovského hluku, potlesku, či piskotu sa dostali Bauchklang znova na pódium. A rozbalili to prerábkou Roxxane od Stinga, pričom jej dodali, beaty príznačné pre drum and base a nie pre bývalého speváka kultových The Police. Na konci sme sa dočkali už „iba“ ukážok, čoho sú schopný profesionálny umelci na poli beatboxu a spevu.