V roku 2015 priniesla sonda s názvom New Horizons vôbec prvé snímky povrchu planéty Pluto. Vyvrátila mnohé mýty a predsudky, ktoré sme mali o tejto planéty.
Napríklad sme sa dozvedeli, že jej povrch má červenú farbu, nie bielu ani bledomodrú, ako sa vedci domnievali. Sonda putovala k planéte deväť rokov, na výsledky vedecká obec netrpezlivo čakala. Nič na tom nezmenil ani fakt, že vedci niekedy v polovici putovania sondy, Pluto vylúčili zo zoznamu planét. Napriek novým poznatkom, Pluto stále zostáva záhadou a najmenej preskúmanou oblasťou z našej slnečnej sústavy. Veľa toho nevieme o jeho pôvode, no člen tzv. Kuiperovho pásu nás stále fascinuje. Pluto sa skrátka javí ako symbol nových horizontov. Je však pre nás vydanie sa k týmto diaľkam bezpečné? Čakajú tam na nás nové svety alebo skaza? A nie sme tou skazou pre iných my – ľudská civilizácia? Hudobník András Cséfalvay, držiteľ Ceny Oskára Čepana, rozohráva v sci-fi opere New Horizons II. filozofickú seansu medzi dvojicou kozmonautov, učencami Ptolemaiosom, Koperníkom a prievozníkom ríše mŕtvych Cháronom. Vesmírna posádka dostáva v tomto mystifikačnom príbehu varovanie pred pristátím a následným kolonizovaním. Aká je teda hranica medzi pojmami objavovanie a dobýjanie? Krátkometrážnu snímku, v ktorej sa sa tvorcovia zamysleli nad paralelou rozpínania sa vesmíru a našej civilizácie, budete môcť zhliadnuť na festivale Febiofest (2.-8.03.2017).
