Zladiť dohromady deviatich muzikantov nie je vôbec ľahké z organizačných ani umeleckých dôvodov. Keď je každý z nich individualitou máte problém ich ustriehnuť. Ale ak sa zomknú, dokážu dohromady vytvoriť zaujímavý a konzistentný zvuk. Americká inštrumentálna kapela The Budos Band patrí k tomu najlepšiemu, čo ponúka súčasný inštrumentálny afrobeat.
Nie je to typická brass kapela, akých sú v New Yorku plné podzemia a kluby. The Budos Band vnášajú do svojho rodného mesta závan Západnej Afriky. Ich typický zvuk vychádza zo soulovej tradície, afrobeatu a funku, z ktorých sa presúvajú občasnými výletmi do psychedélie, hard rocku a doom rocku. Dychovú sekciu dopĺňa elektrická gitara s jazzovým feelingom a vypĺňa groove rytmika inšpirovaná etiópskou hudbou.
V KEXP charakterizovali ich zvuk za univerzálny, ktorý je možné počuť z mnohých filmov, seriálov, dokumentárnych snímkov, počítačových hier. Za pätnásť rokov existencie stihli nahromadiť niekoľko úspechov, ale tým najväčším je podľa nich to, že fungujú stále v tej istej zostave.
Vznikli celkom netradične, keď bubeník John Carbonella Jr. na jednej párty hral Metallicu na „air drums“, čo sa zase zapáčilo Danovi Foderovi, a tak začali spolu jamovať a postupne sa pridávali ďalší a ďalší muzikanti. Nakoniec ich vzalo pod svoje krídla Daptone Records, pod ktorým nedávno vydali svoj šiesty štúdiový album Long in the Tooth.
„V určitom zmysle nám to pripomína naše prvé albumy The Budos Band a Budos II. Rozšírili sme ich o prvky z dosiek Burnt Offering a Budos V. Stále sa hýbeme vpred. Tieto skladby môžeš hrať aj na tanečnom parkete. Vedeli sme, že dychová sekcia sa musí tiež niečím vyznačovať. Premýšľanie o hiphope nám umožnilo vrátiť sa ku koreňom The Budos,“ takto hodnotí nové skladby gitarista Tom Brenneck z The Budos Band.
Najnovšia nahrávka ukazuje vývoj v jednej z najzaujímavejších a v súčasnosti najžiadanejších inštrumentálnych kapiel. Za ich originalitou stojí aj snaha, aby skladby zneli ako zo starých katalógov soulových a afrobeatových vydavateľstiev. Už dávnejšie sa však vzdali toho, aby zneli ako originál. Namiesto toho chcú v africkej muzike zanechať stopy tej americkej. Poslucháči tak vedia dešifrovať odkaz na Mulate Asatkeho, ako aj zachytiť stopové prvky psychedélie a hudobného undergroundu typu Fugs, Talking Heads.
