Festival Woodstock, organizovaný v roku 1969, je známy každému, kto sa o hudbu aspoň trochu zaujíma. Vystúpili na ňom hudobní velikáni tej doby, ako napr. Carlos Santana, Janis Joplin, Jimi Hendrix a mnohí ďalší. Nie všetci však vedia, že festival lásky a mieru mal aj svoje pokračovania. V roku 1994 sa menej úspešná verzia festivalu zorganizovala neďaleko mesta Saugerties v štáte New York. No ešte kontroverznejšia a dych vyrážajúca udalosť nastala v roku 1999, keď sa po 30 rokoch Michael Lang, jeden zo zakladateľov pôvodného Woodstocku, rozhodol zorganizovať Woodstock ’99 na vojenskej základni pri meste Rome v štáte New York. Práve tento festival nám v novom dokumente s názvom Trainwreck: Woodstock ’99 približuje Netflix v troch epizódach.
Trainwreck: Woodstock ’99 sa svojou štruktúrou podobá na trilógiu Pána Prsteňov. Prvý diel začína idylicky, nápad na oživenie Woodstocku a idei z roku 1969, pripomína ľahkú atmosféru a mierumilovný život hobitov a iba mierne naznačuje zlo a hrozivé udalosti, ktoré majú nastať. V druhej epizóde sme už svedkami eskalácie udalostí počas druhého dňa festivalu a nebezpečenstvo graduje. V záverečnom diele nám tvorcovia naservírovali nechutné a smutné udalosti poslednej noci festivalu, ktorá pripomína poslednú bitku národov Stredozeme proti zlu a temnému pánovi z Mordoru.
Dokument nám ponúka pohľad na situácie z festivalu z niekoľkých uhlov. Vystupujú v ňom samotní organizátori na čele s Michaelom Langom a promotérom festivalu Johnom Scherom, účastníci festivalu, ochrankári, novinári, záchranári a umelci, ktorí na Woodstocku ’99 účinkovali, ako Jewel alebo Fatboy Slim (vlastným menom Norman Cook). O jednostrannosti a subjektivite v tomto dokumente teda nemožno hovoriť.
Woodstock ’99 sa prezentoval skvelým line-upom. Na dvoch pódiách a v tzv. rave hangári sa mali predstaviť kapely ako Korn, Limp Bizkit, Red Hot Chili Peppers, Kid Rock, James Brown, Moby, The Offspring a mnohí ďalší. Organizátorom prialo aj slnečné počasie, ktoré sa však neskôr (okrem iného) pravdepodobne podpísalo na hrozivých udalostiach. Ako to už na festivaloch chodí, v areáli sa to hemžilo drogami a masou mladých ľudí, ktorí si prišli užiť trojdňovú, neviazanú párty.
Oficiálne počty uvádzajú, že kapacita festivalu mala byť 250 000, no neskôr sa rozšírili informácie, že na festivale sa dokopy objavilo až 400 000 ľudí, hoci mnohí dejisko opúšťali už po dvoch dňoch kvôli nepriaznivým podmienkam. Pre tých, ktorí sa festivalu nemohli zúčastniť osobne, existovala možnosť zakúpiť si prenosy vysielané televíziou za 59,95 amerických dolárov. Kameramani sa nezamerali iba na umelecké vystúpenia, ale aj na druhú stránku festivalu, ktorou boli fanúšikovia pod vplyvom drog a obnažené dievčatá.
Piatok prebiehal podľa plánu, hoci ceny vody a jedla sa vyšplhali už vtedy na extrémne vysoké ceny, ktoré si málokto mohol dovoliť. Signály potenciálnej katastrofy priniesol až koncert nu-metalovej kapely Korn, ktorá sa nedávno predstavila aj v Bratislave. Masívny dav, ktorý sa objavil pred hlavným pódiom, šokoval aj samotného speváka Jonathana Davisa. Energia, ktorú Korn vyslali smerom k davu, sa prehnala Woodstockom ako hurikán. O to ťažšia úloha čakala kapelu Bush, ktorá mala naplánované vystúpenie po nich. Tá sa prezentuje jemnejším štýlom alternatívneho rocku a grungu. Prvý deň teda ubehol bez väčších ťažkostí, ale náznaky problémov boli badateľné.
Medzi návštevníkmi sa nachádzalo príliš veľa mladých chlapcov, ktorých ego a úroveň testosterónu, siahali ďaleko do výšin. Už počas koncertu vtedy 37-ročnej Sheryl Crow, sa z davu ozývali výkriky, aby prítomným odhalila prsia. Drogy, nahromadené hormóny, alkohol a agresia tej doby, podporená kapelami, ktoré sa prezentujú drsným a proti systémovým prejavom, sa pretavili až do prehnaného obťažovania ženského osadenstva festivalu a všetko vyvrcholilo po skončení festivalu, kedy bolo nahlásených niekoľko prípadov znásilnenia v samotnom areáli.
Vráťme sa však späť k druhému dňu festivalu. Už po piatku bolo zrejmé, že organizátori podcenili niekoľko stránok festivalu – hygienickú, bezpečnostnú a organizačnú. Vzduchom lietali odpadky, Slnko pražilo a pitnej vody bol nedostatok, alebo sa na ňu čakalo príliš dlho. Nájsť tieň na rovnej ploche je náročné a prenosné toalety boli prakticky nepoužiteľné kvôli znečisteniu. Únava a podmienky pre zvieratá sa podpísali na psychike návštevníkov a napätie sa vo večerných hodinách stupňovalo.
Mládež, ktorá neschvaľovala moderné popové skupiny ako Backstreet Boys alebo televíznu stanicu MTV, hádzala po kameramanoch fľaše a čokoľvek, čo jej prišlo pod ruku. Nepomohla ani tzv. Peace Patrol (Patrola Mieru), ktorá mala vypomáhať ochranke a zabezpečovať poriadok na festivale. Tvorili ju však mladí ľudia, ktorí svoje uniformy pod falošnými sľubmi predávali za stovky dolárov.
Zlom nastal počas koncertu Limp Bizkit. Frontman Fred Durst naplno využil potenciál stotisícového davu a vyburcoval ho do nekontrolovateľného chaosu. Niekoľko ľudí skončilo v lekárskom stane so zraneniami a zlomeninami a záchranárom sa míňali zásoby na ošetrovanie. Ďalší jedinci atakovali zvukovú vežu, z ktorej museli byť členovia organizačného zboru evakuovaní. Problémy narastali s pribúdajúcimi hodinami.
Po skončení programu na hlavných pódiách sa davy presunuli k hangáru, kde mal vystupovať Fatboy Slim. Ľudia sa pod vplyvom extázy a iných drog oddávali pohlavnému styku pri stenách priamo počas aktu anglického DJ-a. Koncert musel byť napokon prerušený, pretože partia mladíkov prišla na dodávke medzi fanúšikov.
Hoci organizátori nemali situáciu pod kontrolou, na tlačovej konferencii v nedeľu médiám prezentovali, že všetko ide podľa plánu a problémy spôsobilo iba zopár jedincov. V areáli však nebol dostatok pitnej vody a laboratórne výsledky ukázali, že ak sa aj nejaká voda našla, bola kontaminovaná a zdravotne závadná pre ľudský organizmus. Niektorí návštevníci sa dokonca svojvoľne vrhali do blata, ktoré bolo poznačené fekáliami.
Starosta mesta, Joe Griffo, vyhlásil, že ide o nezabudnuteľnú a vzrušujúcu udalosť, ktorá určite dopadne dobre aj vo svojich posledných hodinách a organizátorov pozval, aby sa s Woodstockom do ich mesta určite vrátili. Ako sa vraví: „Nekrič hop, kým nepreskočíš.“
Záverečné vystúpenie patrilo Red Hot Chili Peppers, ale šírili sa fámy, že po nich nastane ešte ďalšie prekvapenie. Padali mená ako Prince, Bob Dylan či Michael Jackson. Napokon sa ukázalo, že šlo iba o prenos Jimiho Hendrixa na obrazovke, čo sa nabudeným návštevníkom nepozdávalo a požadovali viac.
Zárodky finálnej vzbury sa objavili už počas koncertu „čili papričiek“. Napriek varovaniam od požiarnej bezpečnosti, boli medzi ľudí rozdané tisíce sviečok. Moment, ktorý mal symbolizovať lásku, mier a jednotu, síce vizuálne pôsobil počas piesne Under the Bridge nádherne, následky boli nezvrátiteľné. Najskôr vypukol jeden požiar, no neskôr sa začali zjavovať vatry na viacerých miestach. A keďže koncerty sa skončili, fanúšikovia sa šli vybúriť vlastným spôsobom.
Do ohňa hádzali všetko, čo im prišlo pod ruku, prevracali a ničili konštrukcie a v plameňoch skončilo aj niekoľko prívesov, v ktorých vybuchovali propánové bomby. Následne sa ako vlna nemŕtvych presunuli na sekciu predajných stánkov za skandovania hitu od Rage Against the Machine, kde sa im do rúk dostali bankomaty, ktoré sa snažili otvoriť. Absolútnu anarchiu zastavil až príchod polície, ktorí to najhoršie zažehnali.
Z neskorších správ vyplynulo, že počas festivalu bolo zatknutých viac ako 40 ľudí, viac ako 5000 potrebovalo lekársku starostlivosť a traja ľudia počas trvania festivalu alebo na následky jeho udalostí zomreli. Napriek tomu organizátori poskytovali iba diplomatické odpovede a zdalo sa, akoby nechceli priznať, že Woodstock ’99 bol zlyhaním vo väčšine ohľadov.
Ľudská pamäť má však tendenciu vytesniť nepríjemné zážitky a uchovávať si iba tie dobré. Možno aj preto sa niekoľko návštevníkov vyjadrilo, že si Woodstock ’99 užilo napriek všetkým okolnostiam a určite by si ho zopakovalo. Dodnes sa však ďalší Woodstock nezorganizoval. Ak sa niekedy zopakuje, organizátori budú musieť napraviť mnohé chyby, ktorých sa dopustili pred 23 rokmi. Bez toho sa festival mieru a lásky nemôže stať realitou.
Samotný dokument od Netflixu dôstojne zobrazuje sled udalostí Woodstock ’99, no viac sa sústreďuje na vzbury, chaos a hrôzy, ktoré sa počas festivalu udiali. Z hudobnej stránky ponúka iba útržkovitý pohľad na vystúpenia umelcov ako James Brown, Bush, Jewel, Sheryl Crow, Limp Bizkit, Red Hot Chili Peppers a Korn. Zdá sa, že práve to bol cieľ tvorcov. Ukázať a spýtať sa: Ako sa mohlo niečo také stať a prečo? Čo viedlo k tomu, že sa mladí ľudia vzbúrili na festivale, ktorý ich mal spojiť a oživiť atmosféru legendárneho hippie Woodstocku z roku 1969?
Aké faktory môžu prispieť k tomu, aby sa hudobný festival zmenil na bojové pole a v jedincoch vykresal toľko agresie? Ako sa na kameru vyjadril jeden z účastníkov festivalu, situácia pripomínala román Pán Múch od Williama Goldinga. Aj toto literárne dielo nám môže pomôcť pochopiť psychiku mladého človeka, no neobjasní spoločenskú situáciu roku 1999 a jeho hudobnú scénu.
