Vo februári zaplnili titulné stránky a naplňovali obsah všelijakých plátkov filmové Oscary, pričom sa najviac diskutovalo o prelomení oscarového prekliatia Leonarda di Capria, čoraz väčšom vplyve černošských hercov, ako aj o škandáloch katolíckej cirkvi zosobnenej vo víťazovi hlavnej kategórie za Najlepší film roku 2015. No zaujímavé veci sa udiali i v oblasti hudby: historicky prvá nominácia pre transgenderového umelca, triumf Ennio Morriconeho a cena útechy pre tohtoročnú bondovku Spectre. Poďme si ešte pripomenúť, čo najzaujímavejšie sa udialo v hudobných kategórií.
Kategória Najlepšia pôvodná filmová pieseň bola svojou úrovňou najbližšie k tohtoročným Grammy. Rovnako ako v súťaži, ktorú prirovnávajú k hudobným Oscarom, bol horúcim kandidátom, skladba Earned It z filmu Päťdesiat tieňov sivej (Fifty Shades of Grey), ktorá napokon vyhrala iba na Grammy. Inak tento mimoriadne divácky úspešný bestseller získal štyri anti – ceny Zlatá malina, vrátane hlavnej kategórie za Najhorší film. Pieseň rozpráva o návaloch vzrušenia, láve pokušenia a zakázanej lásky, čo je mimochodom v texte metaforicky a vkusnejšie vyjadrené, než tomu tak bolo na filmovom plátne. Rafinovanosť s poriadnou štipkou predstavivosti – taká by mala byť aj erotika – o predstavách, ktoré dráždia fantáziu. Na tejto skladbe spolupracoval kanadský pesničkár / raper Abel Tesfaye prezývaný The Weeknd, s ďalším raperom Ahamadom Balshom alias Bellym, Stephanom Mocciom a Jasonom“Dahealom“ Quennevillom.
The Weeknd – Earned It
Napokon ich však tromfol britský spevák Sam Smith s titulnou piesňou Writing’s on the Wall, na text Jimmy Napesa, k bondovke Spectre. Hoci balada nebola taká svieža a nemala dostatočný sexepíl ako Golden Eye v podaní Tiny Turner, ani zosobnený šarm v podobe Adele, Sam Smith napokon zvíťazil a pridal sa k tejto dvojici. Mimochodom, Sam Smith je prvým mužským interpretom z Británie, ktorý dostal česť zhostiť sa vokálnych partov v bondovskom filme, a vďaka nemu sa producenti filmu dostali zo sklamania.
O prekvapenie sa už svojou nomináciou postaral transgenderný umelec, hudobník a skladateľ Anohni, ktorého hudobný svet pozná z projektu Antony and the Johnsons, a to za skladbu Manta Ray k dokumentárnemu snímku Racing Extinction, pojednávajúcom o masovom vymieraní v prírode zapríčinenom ľudským faktorom. Na požiadavku skladateľa J. Ralpha napísal a zaspieval srdcervúci text, o čom sa v rozhovoroch vyjadril: „ Cítil som nesmierne šťastie, že sa niečo robí k tejto téme, pretože je blízka k môjmu srdcu. Ukázal mi nejaké provokatívne zábery z filmu, na ktoré som len reagoval s textami a melódiami.“
Anohni je historicky prvým nominovaným transgenderovým umelcom na Oscara, aj keď v sedemdesiatych rokoch bola Angela Morley taktiež nominovaná, ale iba ako súčasť širšieho štábu, čo prekvapilo aj samotného umelca, hoci si nedával veľké nádeje na víťazstvo. Tu je jeho vyjadrenie, ktoré poskytol médiám: „ Bol som v Ázii, keď som sa dozvedel túto správu. Rýchlo som sa ponáhľal domov, aby som sa pripravil v prípade, že by som hral naživo. Všetci mi začali telefonicky gratulovať a posielať vzrušené blahoželania. Večer som sám seba nútil, aby som letel do Los Angeles, ale pocit hanby a zlosti ma zrazil späť a nemohol som sa dostať do lietadla. Predstavoval som si, aké by to bolo pre mňa sedieť medzi všetkými tými hollywoodskymi hviezdami, pozerať sa na ich smutné tváre a cítiť sústrasť. Dostalo by ma to do pocitov hanby, ktorá by mi pripomínala môj defekt transsexuálnej osoby. Otočil som sa na letisku a vrátil som sa domov.“
V hlavnej hudobnej kategórii Najlepšia pôvodná hudba zvíťazil maestro Ennio Morricone za prácu k filmu 8 Hrozných (The Hateful Eight / 2015), čo je prvý Tarantinov kompletne ozvučený film od jedného skladateľa, ktorý navyše po štyridsiatych rokoch opäť napísal partitúru k westernu. Asi už je veľmi neskoro, aby Moriccone vytvoril s Tarantinom podobný tandem, ako kedysi dávno so Sergiom Leonem, ale treba uznať, ako to obom pánom synchrónne svedčí. Pritom Tarantina dlho odmietal, keďže bol dlho zaneprázdnený s koncertovaním, alebo skladaním hudby pre iných režisérov, no po niekoľkých pokusoch to nakoniec vyšlo, keď ho Tarantino presvedčil ako talentovaný scenárista, o čom Moriccone vo vyjadreniach k filmu povedal: „ Príbeh začína celkom jednoducho: vidíme niektorých ľudí v dostavníku, ktorí sa stretli skoro náhodou,“ a pokračuje slovami, „Je tu žena, ktorá bude obesená a všetko sa končí čítaním listu Abrahama Lincolna. Všetky tieto prvky na mňa spravili dojem. Ale i použitie násilia. Zo scenára boli badateľné veľmi brutálne sekvencie, ale bolo nutné, aby sa ukázalo, že Tarantino v skutočnosti stojí na strane obetí.“ O samotnom zadaní od Tarantina, skladateľ iba lakonicky hovorí „ Tarantino mi nedal žiadne konkrétne údaje alebo špecifické požiadavky, iba zmienil dôležitosť snehu.“ Po Morriconovom súhlase i s podmienkou dodania do jedného mesiaca, tak vznikla pútavá filmová hudba označujúca sa jednoduchými motívmi, gradovanými repetíciami a prehľadnou štruktúrou ponúkajúcou explicitné emócie. Hudbu do filmu nahral s vychyteným telesom vážnej hudby – Českým národným symfonickým orchestrom. I keď väčšinu filmu 8 Hrozných naozaj tvorí Morriconeho hudba, Tarantino použil aj skladbu od Roy Orbinsona a ľudovú pieseň Botany Bay o banditovi Jim Jonesovi, ktorú spieva vo filme predstaviteľka hlavnej úlohy Jennifer Jason Leight .
The Hateful Eight Soundtrack – Regan’s Theme
https://www.youtube.com/watch?v=oRV9qHdujMI
Tento rok neboli nakrútené skoro žiadne výrazné hudobné filmy, čo sa odrazilo aj na nomináciách, jednu získal dokument What Happened, Miss Simone o živote Niny Simone v sekcii Najlepší dokumentárny film / Best Documentary a film Straight Outta Compton bol nominovaný za Najlepší originálny scenár / Best Original Screenplay, no už v nasledujúcich Oscaroch by mohli zamávať životopisné snímky o Hankovi Williamsovi, Nine Simone či dlho očakávaný Davis reflektujúci jazzového búrliváka.
