Ak vás zaujíma, na ktoré zo ženských mien, sa v poslednom čase v hudbe upriamuje čoraz väčšia pozornosť, tak je to Yola. Za týmto skráteným menom sa ukrýva Yola Carter, ktorej prejav prepojil dva svety – belošské country & afroamerický gospel.
Yola, celým menom Yolanda Claire Quartey, pochádza z Bristolu, ktorý bol vždy dôležitým miestom na britskej hudobnej scéne. Usídlil sa tam nielen britský jazzový revival, punk, crust, ale aj trip hop. Mesto je obklopené šikovnými muzikantmi a ich charizmatické životné príbehy sú predávané z generáciu na generáciu. Yola začínala ako sprievodná vokalistka v rôznych rockových kapelách. Neskôr si ju všimli na elektronickej scéne, kedy začala hosťovať u Massive Attack či u producentov Duke Dumont, Sub Focus.
Ona však tiahla aj k iným žánrom, no najmä chcela skladať osobité skladby iba pre seba. Tak ako to odpozorovala od svojich obľúbenkýň Elly Fitzgerald a Mavis Staples. Nepriama krivka osudu sa jej páčila aj v country príbehoch Dolly Parton či Tammy Wynette, ktoré počúvala na platniach svojej mamy. Ukázalo sa, že tieto dve inšpirácie, budú pre ňu prelomové.
„Tieto dva žánre sú z jedného cesta. Ich harmónie sú si veľmi podobné a vidím tam aj ďalšie spojenia. Ale k melódiám som pridala aj aranžmány z R&B, neo soulu aj popu. Nedokážem byť stále v „smooth“ nálade. Viem, že deväťdesiatky, kedy som začínala svoju kariéru, boli práve o tom. No ja mám rada predovšetkým energickú hudbu,“ vyjadrila sa Yola v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Austin360
Odišla do Nashvillu, kde podpísala zmluvu u Easy Eye Sound label. Ten vlastní Dan Auerbach z The Black Keys, ktorý album Walk Through Fire aj producentsky zastrešil. Walk Through Fire priniesol úspech a bol trikrát nominovaný na Grammy Award 2019 v kategóriách: Best Americana Album, Best American Roots Song (Faraway Look), Best American Roots Performance. Yola tento výkon ešte ozdobila nomináciou na Best New Artist.
Očakávaná druhá štúdiová doska Stand for Myself vyšla toto leto. Nie sú to iba piesne o láske a živote, ale vyjadruje sa v nich aj k otázke ľudských práv a sociálnej nerovnosti. Tento posun je pre speváčku veľmi osobný. Tým hlavným motívom boli spomienky na zosnulú mamu pri spoločnom počúvaní jej platní. Ale aj smútok nad stratou najbližšej osoby. Yola si zaspomínala na systémový rasizmus a na maminu neľahkú prácu zdravotnej sestry, ktorú jej zmierňovala od únavy a trápenia práve hudba.
Album vznikal v náročnom období – počas lockdownu, kedy sa celý život vo Veľkej Británii zastavil. Yola mala čas pretriediť si starý materiál a svoje myšlienky, ktoré nakoniec pretavila do posolstva venovaného všetkým, ktorí sa chcú rozvíjať a prekračovať nové životné etapy. Okrem toho je pripomenutím starého sveta a pochopením medzi staršou a mladšou generáciou. To, že nahrávka vyšla aj na vinyle, bolo symbolickým aktom a poslaním odkazu svojej mame.
