Nejeden hudobný poslucháč by možno povedal, že tento album je pre neho moc depresívny. V poriadku. Ale čo je vlastne depresívne? Smutné, trúchlivé, plačlivé, melancholické? Áno, takým ten album rozhodne je. Ale smútok je tiež len ľudská emócia, i keď výrazne negatívna. Depresia je však o prázdnote. O prázdnote takej, v ktorej ani smútok nemá svoje miesto. Vtedy Vám nepomôže žiaden Polemic, či Horkýže Slíže, nezvládne to dokonca ani nový Helloween, či Ozzy Osbourne. Album Cataclastic od April Weeps však v sebe časť z tejto, nazvime to, čarovnej moci, má.
Tretí štúdiový album slovenskej metalovej formácie April Weeps ma primäl k tomu, aby som sa po pol druha roku opäť pokúsil napísať hudobnú recenziu. V snahe vyhnúť sa všakovakým klišé tohto remesla, ako napríklad: hodnotiť album pesničku po pesničku, som túto recenziu poňal svojsky, s hrdosťou som toto klišé prijal a budem teda tento hudobný album predstavovať pesničku po pesničke, ak dovolíte.
Pretože tak, ako sa každá hornina skladá z nerastov, tak sa aj toto hudobné metalové dielo skladá z klenotov, a to konkrétne ôsmich. Klenotov na prvý pohľad podobných, no napriek tomu rozdielnych. Úvodná skladba Igneous (Magmatický) začína tichučko, pomaličky, aby následne prvý krát zaznela krása hlasu speváčky, ktorú stručne zvú Marta.
Pieseň s každou sekundou rastie na kráse, naberá na sile, aby sa konečne naplno ozvala plnokrvná metalová hudba. Jeden by povedal, veď sú to len bicie, basa a dve gitary, podfarbené klavírom. Áno, ale s takým zvukom a produkciou, že doteraz si sánku zdvíham spod stola. Ozýva sa tiež scream speváka, ktorý sa píše ešte stručnejšie N. Určite štýlové, Norbert Frick. Mimochodom, rozmýšľam, že ktorá súčasná veľká metalová kapela má hneď dvoch takýchto sexy vokalistov, ktorý ulahodia oku vskutku všetkým odnožiam oboch pohlaví (dúfam, že som bol dostatočne korektný).
Druhý krištáľ v poradí. Hiťas Fundamental Ingressions. Hitová vec, ktorú samozrejme žiadna rozumná rozhlasová stanica nezahrá. Ostatne, žiadnu rozumnú rozhlasovú stanicu ani nepoznám. A ten chalanisko, ten N vie nielen screamovať , ale má aj skvelý murmur. A to taký, že keby to počul Chris Barnes (SIX FEET UNDER, ex-CANNIBAL CORPSE), tak si dáva minimálne o tri bongá denne naviac.
Páči sa mi tu najmä ta naivná farba hlasu Marty, v súlade s textovou stránkou o dospievaní ženy a odtrhnutia sa od osídiel rodičovstva. A silne tam cítim slovenské ethno. To je skvelé! Jednoduchý popevok na-na-ná sa dá stále zaujímavo zhudobniť. Pozorné a vzdelané metalové ucho dobre vie, ktorá kapela pochádza z Fínska, ktorá z Moravy a ktorá z Grécka, atď. Takto sa robí pozitívna reklama kultúre národa!
Tretí krištáľ: Crossing the Waves. Doom metalová krása prechádzajúca do death metalovej víchrice, hutná medzihra, následné klavírne zvoľnenie, Martin hlas. Ó Perún, to ale znie. Tomu sa povie dynamika skladby, všakver machri typu sloha – refrén? Briolette Cut, ako štvrtý klenot. Dojímavá vokálna deklamácia v medzihre, hravé klávesy obalené v kovovom šate.
Piaty klenot, Into the Mass Flow. Ďalší hit určený pre televízne stanice s obrím hudobným vkusom. Ako napríklad MTV (prepáčte, asi si odskočím). Neskutočný tlak, Marta v polohe zlej čarodejnice, industriálne prvky. Metalová moderna par excellence. O kvalite nasledujúceho žalmu Ruptures som sa už rozplýval v reporte ku koncertu z posledného septembrového dňa. Len doplním. Vkusne zasadené do celkovej dramaturgie albumu. Nasleduje (takmer!) titulná Cataclasis a v podstate v sebe zahŕňa všetko podstatné, čím je tento album charakteristický.
„Nádherné a nadčasové hudobné metalové dielo, pri ktorom budete opakovane od dojatia nariekať, a to veľmi radi a kedykoľvek, nielen v apríli. A úplne najlepšie na tom je, že ide o dievča a chlapcov len tuná, spoza humien.“
No a záverečný magický epos Lithos to všetko len podtrhuje čiarou hrubou ako zemské litosferické dosky. Keby chcel niekto vedieť, ako vlastne znie metal, alebo doom metal v dvadsiatych rokoch 21. storočia. Prípadne by chcel vedieť, čo to kurva ten doom metal vlastne je? Pustite si Lithos od April Weeps a budete vedieť.
Od 3. júna 2022, kedy tento album vyšiel sa okrem neuhasiteľného nadšenia, ako správny kritik pokúšam nájsť tiež niečo, čo by som mu mohol vytknúť. Márna sláva. Nedá sa. Nemám širák. Na Cataclastic od April Weeps je všetko správne!
Nádherné a nadčasové hudobné metalové dielo, pri ktorom budete opakovane od dojatia nariekať, a to veľmi radi a kedykoľvek, nielen v apríli. A úplne najlepšie na tom je, že ide o dievča a chlapcov len tuná, spoza humien.
