Keď minulý rok skupina Blur ohlásila reunion a vydanie nového albumu, muselo zaplesať srdce nejedného milovníka ostrovného rocku deväťdesiatych rokov. Comebackový album The Ballad Of Darren sa podaril na výbornú a ešte pred jeho vydaním sa skupina vydala na niekoľko európskych festivalov, menších a komornejších koncertov po Veľkej Británii ale predovšetkým sa predstavila hneď dva večery po sebe vo vypredanom Wembley. Ich dve show si spoločne vychutnalo viac ako 150 000 divákov, vrátane autora tohto textu. Tento nezabudnuteľný moment v histórii kapely sa skupina rozhodla zvečniť na živom albume.
Pôvodná myšlienka koncertu vo Wembley bola oslava tridsiateho výročia albumu Parklife. Práve tento album dostal v setliste najväčší priestor. Odzneli tak skladby Girls & Boys, End of a Century, To The End alebo rovnomenná Parklife, pri ktorej sa k skupine, rovnako ako na albume, pridal herec Phil Daniels. Rovnako sa dostalo aj ostatné najväčšie hity skupiny ako napríklad For Tommorow, Country House, Beetlebum či Coffee & TV.
Okrem najznámejších hitov dostali priestor aj menej známe skladby ako Oily Water, Villa Rosie, Tracy Jacks alebo Advert. Drvivá väčšina skladieb pochádza z najproduktívnejšieho obdobia pôsobenia skupiny, teda z deväťdesiatych rokov. Z novších kúskov sa dostalo napríklad na Out Of Time a z najnovšieho albumu dostali priestor dve skladby.
Celý album a koncert začína skladbou St. Charles Square, ktorú nasleduje There´s No Other Way. Ide o šikovný výber úvodných skladieb, kedy po sebe nasleduje v tej dobe najčerstvejšia a najstaršia skladba skupiny. Celkovo je tracklist šikovne rozdelený na jednotlivé časti, kedy menej známe položky z diskografie striedajú sety najväčších hitov.
Vybrať jeden kľúčový moment na albume je vzhľadom na jeho rozmanitosť pomerne náročné. Do top 5 sa ale jednoznačne dostala skladba Under the Westway. Skladba bola vydaná pri príležitosti záverečného ceremoniálu Letných olympijských hier v Londýne v roku 2012. Monumentálnu podobu dostala skladba This Is a Low, s precíznym gitarovým sólom Grahama Coxona.
Zrejme najikonickejsšia skladba Song 2, ktorá pôvodne vznikla ako recesia na grungeovú scénu vyznieva na albume ešte agresívnejšie a energickejšie ako v origináli. Coxon dostal do svojej gitary v tejto skladbe snáď všetku elektrinu, ktorá sa v tom momente na štadióne nachádzala.
Prvým singlom, ktorý z vtedy pripravovaného albumu, skupina vydala bola skladba The Narcissist. Tá sa stala predposlednou v setliste a naživo je rovnako dokonalá ako na štúdiovej nahrávke. Je to zároveň zrejme najvydarenejšia a najemotívnejšia skladba, ktorú Blur v novom tisícročí vyprodukovali.
Album uzatvára najprepracovanejšia a jednoznačne najvhodnejšia záverečná skladba The Universal. Skladba samotná ma melancholickú náladu, pri ktorej je človeku na jednej strane smutno z toho, že sa niečo končí, no strane druhej vie, že všetko bude v poriadku a má za sebou nezabudnuteľný zážitok.
To, čo na albume pridáva skladbám na pompéznosti je využitie najrozmanitejších nástrojov. V jednotlivých položkách sa k skupine pridávajú dychy, sláky, orchestrálne aranže, zborové vokály a osviežujúco pôsobí aj hutné využitie klávesov v skladbách, v ktorých sa pôvodne nenachádzajú. Čo ale celému albumu dodáva na autenticite je ohlas publika. Tá spoločne so skupinou interaguje od samotného začiatku až po koniec a stáva sa tak ďalším členom skupiny.
Sám Damon Albarn v rozhovore prezradil, že pred koncertom premýšľal ako by sa mu mohol vyhnúť a necítil sa na dvojkoncert dostatočne pripravený. Na albume je ale počuť, že on aj celá skupina si spoločné hranie užíva a pre nich aj pre publikum ide o mimoriadne emotívne vystúpenie. V niektorých skladbách je počuť Albarnov roztrasený hlas na hranici s plačom. Hlavne pri skladbe Under the Westway, v ktorej závere došlo aj na slzy. A niet sa čomu diviť keďže spoločne skupina vystúpila po ôsmich rokoch a išlo ich najväčší koncert v živote.
„Blur: Live At Wembley Stadium je oslavou fenomenálneho comebacku britpopových velikánov v rodnom Londýne. Tracklist je poctivým prierezom celej diskografie skupiny. Jediný album, na ktorý sa nedostalo je The Magic Whip z roku 2015.“
Na záver albumu ešte skupina dopriala fanúšikom štyri položky z komornejších warm up koncertov, ktoré odohrali v Colchesteri, Eastbourne, Wolverhamptone a Newcastli. Spoločne s albumom si skupina pre fanúšikov pripravila aj koncertný záznam tohto významného podujatia a rovnako aj dokumentárny film To The End, ktorý mapuje stretnutie kapely a prípravu najčerstvejšieho albumu.
Blur: Live At Wembley Stadium je oslavou fenomenálneho comebacku britpopových velikánov v rodnom Londýne. Tracklist je poctivým prierezom celej diskografie skupiny. Jediný album, na ktorý sa nedostalo je The Magic Whip z roku 2015.
Absenciu skladieb z neho však jednoznačne vyvažujú najväčšie hity i menej známe skladby a predovšetkým euforická atmosféra, ktorú sa podarilo na albume zaznamenať a dopomohla k nezabudnuteľnému zážitku a robí z albumu dôveryhodnú výpoveď o historickom medzníku v histórii skupiny Blur.
