Téma spoločnosti, jej vývoja a postupného degerovania je veľmi vďačnou medzi pesničkármi hlavne v posledných rokoch.
O tom, že s našou civilizáciou nie je v niečo v poriadku si všimla už aj rapová scéna. Nie tá blýskavá, posypaná pozlátkom a venujúca sa sebaukájaním vlastnej osobnosti, obklopená drahými autami a ešte drahšími ženami, ale tá undergroundová. Tá, ktorá premýšľa a nebojí sa priniesť kritiku aj do vlastných radov.
Bonus patrí k zjavom tejto scény. Je to človek s názorom, aj keď často kontroverzným. Bonus sa sám často štylizuje do úlohy čudáka a osamelého jazdca. Mnohým preto pripomína kazateľa v postapokalyptickom opare súčasnosti. Bonus sa síce podobným prirovnaniam bráni, ale už v úvodnej skladbe nového albumu „Konec civilizace„, hlasnou kritikou vôbec nešetrí.
Bonus – Konec civilizace
Skúma a irozizuje posmešné hlasy aj nadnesený záujem o svoju osobu. Bonus priznáva, že niekedy jeho skladby ľudia viac analyzujú a snažia sa interpretovať jeho dušu, než by sa mali nad nimi zamyslieť.
Bonus – Psychologove
Bonus pôsobí niekedy, ako paranoik. K tomuto názoru sa pridá aj hudobný podmaz, ktorý je temno schizofrenický. Sám Bonus v skladbe „Epitaf“ priznáva, že aj jeho blízke okolie ho pokladá za temného, ktorý až príliš často rozmýšľa nad útrapami sveta.
Bonus – Epitaf
Bonus je v textoch veľmi osobný. Glosuje svoje blízke okolie, ale aj palčivé spoločenské otázky. Trackú sú textovo rôznorodé. V niektorých približuje svoj hudobný život plný produkcií, koncertov a vyčerpávajúcich ranných návratov, v iných zas spája životné spektrum širokého sveta. Niektoré jeho texty sú tak pravdivé, že až z toho mrazí (…“kdyby volby něco dokázali změnit , tak by je zakázali“). Bonus vraví to, čo si veľa ľudí myslí, ale dodáva do toho svoju poetiku. Hudobná reč Bonusa tiež nie je priamočiara. Aj, keď sa môže zdať, že ide v jednej línii temného podmazu aj na albume sú svižnejšie skladby. V mnohých skladbách sú náznaky dubstepu, ktorý sa prediera cez rytiny hip-hopu.
