Fanúšikom punku manchesterských Buzzcocks netreba nejak zvlášť predstavovať. Pre tých ktorí sa s punkovou scénou stretli len okrajovo uvádzam, že ide o jednu z prvých britských punkových skupín, ktorí napr. pódia zdieľala spolu so Sex Pistols alebo The Clash. Kým tie slávnejšie zoskupenia spievali o vzbure, odmietaní kontroly alebo anarchii v Spojenom kráľovstve, Buzzcocks skôr zaujímala obyčajná láska…
Od tejto zlatej doby, kedy bol punk v centre médií a hudobnej scény však uplynulo už takmer 40 rokov. Natíska sa teda otázka či majú Buzzococks so svojou aktuálnou tvorbou čo povedať. Zopár čísiel na začiatok – „The Way“ je deviatym štúdiovým a prvým albumom Buzzocks po 8 rokoch s celkovou dĺžkou niečo cez pol hodinu. Album otvára „Keep on believing“. Na minutáži 2:52 sa nám prestavujú Buzzcocks takí ako ich poznáme – rýchli a melodickí. Tento pozitívny nábeh albumu sa však končí už pri druhej skladbe „People are so strange“.
Buzzcocks – Keep on believing
S pribúdajúcimi rokmi zrejme človek vidí veci inak, no skvelá punková nahrávka by mala byť o nahromadenej energii, po vypočutí ktorej má človek chuť si zaskákať. Žiaľ, nasledujúce skladby tento pocit neprinášajú. Pomalé tempo, temnejšie nevýrazné melódie, akési pridlhé texty… Osvieženie prináša žiaľ až stopa č.7 „Chasing Rainbows/Modern Times“, ktorá je spolu s úvodnou „Keep on believing“ jedinými pozitívami albumu a môžu byť kľudne zaradené na nejakú bilancujúcu výberovku.
Buzzcocks – Chasing Rainbows / Modern Times
Napriek snahe ide o jeden z najslabších albumov zoskupenia. Verní fanúšikovia si určite prídu na svoje, no nového poslucháča nahrávka len ťažko osloví. Buzzcocks však nie sú začínajúcou skupinou a The Way nie je ich debutová nahrávka.
Buzzcocks – The Way
Punkovej alebo hudobnej scéne už nemusia nič dokazovať alebo ohurovať. Svojou tvorbou sa už dávno zaradili medzi najvýznamnejšie zoskupenia punkovej scény. Nič na tom však nemení že na The Way pôsobia unavene a vyhorení.
| autor: Stanislav Šimčík
