| autor: Stanislav Šimčík
Je to ešte punkrock? pýtajú sa nemeckí “Lekári” na hneď na úvod ich posledného albumu Auch.
Celkom dobrá otázka. Čísla vravia za všetko – 30 rokov na scéne a 12 rádových albumov, pričom tento posledný vyšiel po 5 ročnej tvorivej odmlke. Napriek rôznym názorom čo punk je a čo ním nieje, Die Ärzte sú jedným z kľúčových telies na nemeckej punkovej scéne (alebo aspoň nimi boli). Ich renomé v očiach skalných možno trochu poškodila kolaborácia s hudobnou stanicou MTV a následným celkom dobrým živákom Unplugged – Rock’n’Roll Realschule.
Posledný album Auch ako to už u Die Ärzte býva sa nesie tradične v znamení pop-punku. Nečakajte tak nejaký extrémny zápas so spoločnosťou alebo konformitou, žiadne vykrikovanie Punk‘s not dead! alebo No future!.
Spomínaná Ist das noch Punkrock? začína album tak ako sa má – s plnou energiou. Po stope číslo dva však nastáva skok presne taký aký nenávidím, kedy akoby mávnutím čarovného prútika sa tempo nasilu spomalí. Žeby boli na konci so silami?
To nie. Pod číslom 4 sa skrýva jedna z najlepších skladieb albumu, skrývajúca sa pod záhadným názvom TCR.
Die Ärzte – TCR
Doktori ju hrajú rýchlo a melodicky, pričom v záverečnej časti prezentujú aj svoje znalosti z jamajskej hudobnej scény. Aké to je keď Vám zo syna vyrastie malý darebáčk sa dozviete v skladbe Tamagotchi. Funky, disco a punk – ide to vôbec dokopy? Rozpačitú odpoveď na to dáva M&F.
Die Ärzte – M&F
Podobne sa šoková terapia deje aj pri skladbe Cpt. Metal. Kým na začiatku sa môže zdať, že ide o záznam stredovekého komorného kvarteta, po asi polminúte ho nečakane striedajú ich metaloví potomkovia kvíliaci kritiku popkultúry. Takýchto hudobných experimentov je na albume plno a monotónnosť je tu postavená mimo zákon. Hádam keby sa na nej tak často nestriedalo tempo, hodnotenie albumu mohlo byť o niečo vyššie.
Die Ärzte – Cpt. Metal
Legendy to majú ťažké. Ľudia sú zvyknutí na ich mladšiu tvorbu, kedy okrem toho,že urputne bojovali so životom a spoločnosťou si nachádzali aj čas na hudbu. Po tom, čo sa dostanú “za vodu”, ich tvorba zvyčajne kvalitatívne upadá. Die Ärzte sa síce stále tvária ako kritickí dorastenci, nemusí to však vždy vyznieť autenticky. 16 skladieb a necelých 52 a pol minúty je na punkový album dosť. V prípade, že ho nehrajú The Clash. “Lekári” vydali podarený album s mainstreamovými ambíciami, ktorý však možno kvôli jazykovej bariére ocení skôr nemecky hovoriaci poslucháč.
