Bude to takmer rok odvtedy, čo Faithless vydali ich doposiaľ posledný ôsmy album s názvom All Blessed. Podľa niektorých si formácia zachovala svoj sound aj po tom, čo sa od nej odlúčil Maxwell Fraser, v kuloároch známy ako Maxi Jazz. A je to pravda. Faithless znie ako kedysi.
Snáď len s tým rozdielom, že na All Blessed je menej dynamiky, než na predchádzajúcich nahrávkach. Keď sa o o All Blessed hovorilo takto na sklonku leta vlani, bolo to s veľkými očakávaniami. Faithless sa vrátili k nahrávaniu nového materiálu prakticky po desaťročí, odvtedy, čo z nej po vydaní štúdiovky The Dance odišiel Maxi Jazz. V tom istom roku spolupracovali súrodenci Armostrongovci, teda Rollo a Dido na skladbe Everything to Lose k pokračovaniu blockbustera Sex v Meste 2. To všetko prebiehalo v tom istom období. Tam kdesi sa spoločná spolupráca, zdanlivo, mohla skončiť.
Až na to, že predtým, než vznikol materiál k All Blessed, stihol vzniknúť ešte jeden, menej známy projekt, ktorý inicioval Rollo. Spoločne so Sister Bliss a Dido nahrali pod umeleckým názvom R+ celý album s názvom The Last Summer (2019). To bola časť inšpiratívneho zdroju, z ktorého sa dalo čerpať pri zhromažďovaní materiálu na All Blessed. Tá druhá vychádzala zo starších trackov, ktoré už nejaký čas v o čosi surovejšom stave zaznievali počas vystúpení Sister Bliss. Tieto dve tendencie sa dajú zachytiť pri počúvaní All Blessed. Albumu, ktorý je bez akýchkoľvek pochýb zamýšľaný ako klubová nahrávka. Od dídžejov pre dídžejov.
Kde je začiatok
A keďže All Blessed nemá štruktúru, ktorá by zodpovedala tracklistom určeným na streamovanie od prvej po pos lednú stopu, je tu ďalší poslucháčsky rébus; ako All Blessed počúvať. Základný tracklist pozostávajúci z dvanástich stôp, má totiž prezvláštnu dynamiku a nejednotný charakter. Rad tanečných, upbeatových stôp je doslova prerývaný krátkymi inštrumentálnymi prelúdiami, trvajúcimi niečo málo pod tri minúty.
Popritom sa rovnomenný track All Blessed ocitá kdesi pred záverom nahrávky a tektonika tracklistu nadobúda trhliny. Hľadať na All Blessed úvodný track v prvej stope, to by bolo skrátka málo. V skutočnosti sa tu nachádzajú štyri úvodné stopy: Poetry, Remember, What Shall I Do a konečne, All Blessed.
Postupujúc v tejto analógii, stratégia komponovania All Blessed spočíva v dvoch tanečných B-sidoch, ktoré majú obrovský potenciál na remixovanie. Naproti tomu tu potom zostávajú popovo ladené A-sides, s pomalšími tempami, určené na warmup a chillout. Začínajúc prvým trackom Poetry s plynulou tranzíciou do outra v podobe druhej stopy, aranžmány najsilnejšie evokujú Armstrongovú estetiku, ktorá sa prejavila vo veľmi podobnom duchu práve pri remixovaní Everything to Lose, napísanej spoločne s Dido (2010).
Komerčnejší vibe vyplýva aj z tretej stopy A-sidu, na ktorej sa podieľali textársky Nathan Ball a Caleb Femi. Femi ako laureát britskej poézie za rok 2016 vďačne supluje chýbajúci nezameniteľný hlasový prejav Jazza. Je preto škoda, že viac priestoru sa pri nahrávaní trackov ušlo inému umelcovi, slam poetovi Suli Breaks.
Breaks žiaľ nedostal na album tak silnú emóciu, akú dokázal v minulosti pretransformovať do prvých dvoch epečiek. Namiesto toho sa jeho flow tlačí do raperskej roviny a všetky jeho spotvorené koncovky znejú ako pretlačené cez indigo papier z ktorejkoľvek, absolútne ľubovoľnej nahrávky priemerného hiphopera. V tomto smere Breaksov prejav potenciál albumu skôr oslabil, než posilnil.
Na B-side sa potom začína odohrávať odlišný plán a Faithless sa dostáva do svojho živlu v typickej kombinácii dubstepu a breakov, prítomnú na úvodnom Remember. Z nasledovného Synthesizeru vystupuje banger štýl, ktorý v odlišnom prevedení a zvlášť v rámci live setu dokážu dostať do varu tisíce ľudí.
Ale niečo zo Synthesizer a neskôr aj What Shall I Do môže vrátiť poslucháčov späť k atmosfére albumu The Dance. Čo akiste nebude náhod, keďže Sister Bliss jednom z rozhovorov po vydaní albumu priznala, že niektoré stopy vznikali počas celých tých rokov rôznymi drobnými úpravami. Vystúpenie do vystúpenia sa ich štruktúry menili a než sa na albume ocitla oficiálna verzia, chcelo to viac pokusov a testov na burácajúcich davoch. Obzvlášť What Shall I Do má blízko k Not Going Home, ktorý bol zaradený ako úvodný track na The Dance (2010).
„Pokiaľ by mal byť posledným albumom Faithless, je to statočné dielo, potvrdzujúce a zhmotňujúce esenciu ich originálneho štýlu…“
Nejednoznačný dojem z All Blessed ponúka dvojica skladieb nasledujúcich po What Shall I Do. Ich vplyv na dynamiku albumu je značný, tlačí ho smerom do deep house a mení charakter celého disku. All Blessed tak pôsobí ako album navrhnutý na konkrétnu príležitosť, jeho temporalita presahuje dĺžku 56 minút.
Skôr sa zdá, že bolo cieľom vytvoriť niekoľkohodinový set v koncentrovanej verzii. A hoci má svoje nepochopiteľné úskalia, kúzlo All Blessed spočíva azda najväčšmi v tom, že si jadro formácie dokázalo poradiť s dlhou pauzou a nájsť kompromis, ktorým dostať do tracklistu viacero nápadov. Možnože je tých nápadov miestami veľa a vylučujú sa, no v celkovom hodnotení je to počin hodný pozornosti.
Pokiaľ by mal byť posledným albumom Faithless, je to statočné dielo, potvrdzujúce a zhmotňujúce esenciu ich originálneho štýlu. A v prípade, že by malo nasledovať niečo ďalšie… snáď len postačí, ak sa to zaobíde bez slam poetry estetiky.
