Francisco Mejia bol zbláznený do muziky a literatúry už od detstva. Otec obdaril syna muzikantskými génmi a osemdesiatkový New York zas skúsenosťou s dobovou popkultúrou a osamelosťou dospievania vo veľkomeste. Od jedenástich si tak mladý Francisco písal akordy a piesne aby im konkrétne kontúry dal až na Slovensku, kde muzikant žije od roku 2002.
Posmelený lekciami spevu a gitary sa postupne infiltroval do bratislavského mikrokozmu talentovaných rockových a džezových hudobníkov a tí mu s jeho ambíciami autorskej tvorby výrazne pomohli. Treba možno povedať, že svoju úlohu zohrali určite aj tunajšie, oveľa menšie náklady na uskutočnenie vízie o profesionálne vyprodukovanom hudobnom albume, ktorý by podľa autorových slov v Amerike stál pol milióna dolárov…
Keď sa na Slovensku snívajú duchom mokré sny…
Debut nazvaný Ghost Sex Empire vydal Francisco Mejia pod svojim menom. Nerobí si ťažkú hlavu zo žánrových konvencií a mieša spolu jednoducho všetko, čo má rád. Hlavnými surovinami sú hitovosť popu a priamočiarosť rocku, v službách nenásilne odsýpajúcich piesní, ktoré sa nečakane ľahko počúvajú a sebavedome držia pokope. Občas prekvapia dychové nástroje, klávesy, či super šarmantne využitý ženský vokál.
I was the one who dictated the arrangements to them. I was telling them what to play and how, in what style. I had 100% control of the arrangements and sound of the album as a whole. They were basically playing what I wanted them to play. I created very detailed demos, which they then learned and copied in the studio. They didn’t make any autonomous decisions in terms of arrangements. The musicians played precisely what I was hearing in my head and they adapted to my aesthetic.
Svoju predstavu, ako by mali vyzerať aranžmány, dodal kapele a hosťom práve Mejia, ktorý vytvoril veľmi detailné demonahrávky, ktorých sa ostatní hudobníci pridržiavali. Škoda, že zvukovo/hudobná réžia nahrávky hľadala istotu, čistotu a medzinárodnosť, skôr ako osobitosť a unikátnosť, ktoré by určite nahrávke pomohli vyvstať z mora podobne znejúcich (hoc keď aj svetových) produkcií.
Album však zatraktívňuje to, že stojí v zaujímavom strede medzi nikomu neškodiacou, až teen popovou chytľavosťou a veľkou túžbou po zrelej – sebavyjadrujúcej, rokmi bublajúcej výpovedi, ktorá chce prirodzene sršať z nahrávky. To druhé akceleruje vo veľkej miere nedokonalý, no šarmantný Mejiov hlas. Smeruje k hlasom, ktoré to myslia bytostne v prvom rade a „superstarovsky“ v žiadnom rade. Svojou uveriteľnosťou v kombinácii s citom pre spojenie slov a melódií tak zaznieva jeden zapamätateľný refrén za druhým . Ich kvalite sa však ostatné momenty na doske nevyrovnajú („obyčajnejšie“ znejúce slohy, formálne pôsobiace medzihry, či sólové úseky, čo skončia skôr ako začnú).
Zo zoznamu prizvaných hudobníkov môže mať človek pocit, že tu nenápadne vzniká nová generácia štúdiových hráčov. Tento fakt však paradoxne podmieňujú hlavne možnosti a kvality ich nájomcov, takže ak prídu nový Müllerovia, prídu aj noví Šebanovia…
Samozrejme v aktualizovanej verzii… Niečo z toho počuť jedným či oným spôsobom aj na tejto nahrávke. Miestami to znie, akoby si hostia chceli vyskúšať, ako je to vlastne zhudobňovať niekoho vnútro s tým, že sú ešte na začiatku tejto cesty… Počuť to trochu v kostrbatosti aranžov a miestami nie úplne presvedčivej práci s vytváraním a uvoľňovaním napätia. Možno však o to tvorcom vôbec nešlo.
Sranda, že celý projekt pôsobí maximálne utajene, nevygoogliteľne a určite by zvládol celkom trochu publicity. Takto neviem napísať o hráčoch nič iné ako to, že sa teším, že v tom má nejako prsty (aj) basák z Ľudových Mladistiev Jožo Madola a nekromancer rockových duchov Tomo Michalčák, ktorého kvality vážia zlatom Eseťáci, Kubo Ursiny, gospelový chór a teraz zrejme aj Francisco.
Najsilnejšou stránkou dosky však je to, že človek pri nej cíti, že počúva niekoho sen. Neviem, či sa tento album dá považovať za slovenský, no na veľa slovenských albumoch toto nepočujem. Ani na tých pomazanými rádiohlavami…
Možno práve to, že Ghost Sex Empire vznikol vlastne z rokov nahromadenej, verím že úprimnej potreby, mu dodáva najväčšie opodstatnenie a vzácnosť. Bola by škoda, ak by to nešlo ďalej.
