Jake Bugg vydáva začiatkom novembra svoj v poradí šiesty štúdiový album A Modern Day Distraction. Britský spevák a skladateľ je na scéne už dvanásť rokov a od jeho poslednej kolekcie Saturday Night, Sunday Morning uplynuli tri roky.
Na novinke sa Jake Bugg vracia k zvuku svojho debutu z roku 2012 a vsádza na striedanie indie, rokenrolu, blues a folku. Výsledkom je celkom dvanásť nových skladieb, žánrový mix a podľa kritikov najvydarenejší album od jeho debutu.
Prvým zverejneným singlom a zároveň prvou skladbou na albume je Zombieland. Poctivá indie gitarovka s nádychom westernu predstavuje výborný energický štart albumu. Druhý vydaný singel, All Kinds Of People, je obohatený o šesťdesiatkový gitarový surf rockový riff. V podobnom duchu sa nesie aj tretia vydaná skladba Keep on Moving.
Poslednou ukážkou pred vydaním albumu bola skladba I Wrote a Book. Zatiaľ, čo v predošlých singloch hrala prím elektrická gitara a ostrejšie riffy, túto skladbu by sme mohli bez obáv označiť za folkovú s prvkami country. Pozitívna melódia, pohodová melódia a akustická gitara v hlavnej úlohe. Na krátke sólo sa aj v tejto skladbe objaví aj gitara elektrická, stále sa ale drží country nálady.
Bugg ale nevsadil iba na silné single. Okrem šesťdesiatkových riffov a country bluesovým kúskom nájdeme na albume aj dve akustickejšie sklady. All That I Need Was You pôsobí ako klasická country balada. Beyond The Horizon sa nesie v o niečo modernejšej nálade. V oboch skladbách hrá ale hlavnú úlohu znova akustická gitara a Bugg tak potvrdzuje, že aj v tejto polohe sa dokáže postarať o presvedčivé kúsky.
Na rokenrolovej vlne sa nesú hneď tri ďalšie skladby Waiting For The World, Instant Satisfaction a Got To Let You Go. Výbornou položkou je skladba Never Said Goodbye. Zatiaľ čo sa zostatok albumu nesie v pomerne pozitívnej nálade, táto skladba pôsobí o niečo emotívnejšie a naliehavejšie.
Zároveň jej na kvalite pridáva dobrá gradácia a ide tak o jeden z najsilnejších kúskov na albume. Záver albumu patrí skladbe Still Got Time. Znova ide o naliehavejšiu skladbu, ktorá je obohatená o poctivé gitarové sólo, výbornú atmosféru a ide o dobrý výber uzavretia albumu.
Jake Bugg sa na svojom šiestom albume vracia k vlastným koreňom a pop, ktorý predstavil na minulých albumoch, vystriedal za poctivý mix rokenrolu, folku, country a indie. Na celom albume je počuť inšpirácia The Beatles, The Rolling Stones či The Beach Boys. V niektorých skladbách dokonca aj jemný nádych Oasis, hlavne pri niektorých gitarových sólach. Nejde ale o kopírovanie overených hitov Buggovych vzorov ale dobre zvládnuté načerpanie ich tvorby a jej interpretáciu vo vlastnom poňatí.
Je pravda, že na Buggov hlas si musí poslucháč chvíľu zvykať. V niektorých podobách má nádych Liama Gallaghera z obdobia Beady Eye. Práve po boku Liamma Gallaghera sa Bugg predstavil v úlohe predkapely na jeho spoločnom turné s Johnom Squierom na jar tohto roku. Už vtedy pridal do setlistu niekoľko skladieb z aktuálneho albumu v čisto akustickej podobe, keďže sa predstavil iba sám s akustickou gitarou.
Aktuálne turné zatiaľ naše končiny obchádza, v rámci jednodňového festivalu Isolation sa ale Bugg predstaví v polovici novembra v Budapešti. Verdikt k samotnému albumu je ale vysoko pozitívny. Bugg pridal do svojej diskografie poctivý, vyvážený a rozmanitý album.
V každej polohe vystupuje presvedčivo a dokazuje tak, že je doma v najrôznejších štýloch. Celkom dvanásť skladieb sa dokázalo vtesnať pod 40 minútovú stopáž a nie je tak problém zvládnuť vypočuť si album na jeden raz ale takto vydarený album by ale bola škoda počuť iba raz.
