Poctivému poslucháčovi žánrov world music, ethno, či milovníkovi polyštýlových projektov, inšpirovaných ľudovou hudbou, určite neunikla tvorba jedného medzinárodne uznávaného poľského zoskupenia.
Kapela ze Wsi Warszawa pôsobí na svetovej world music scéne od roku 1998. Počas svojej existencie vystriedala množstvo pódií a festivalov po celom svete. Je však prekvapivé, že slovenské hranice kapela prekročila až v roku 2015, kedy premiérovo vystúpila na malom alternatívnom multižánrovom festivale Šumenie na Šumiaci v horskom prostredí dediny, typickom pre ľudové inšpiračné zdroje, z ktorých tvorba kapely dlhodobo vychádza. Kapela ze Wsi Warszawa má na svojom konte 7 albumov. Posledný z nich, dvojalbum „Święto Słońca„, ďaleko prekročil hranice poľskej vlasti. Projekt Święto Słońca zachováva charakteristické rysy predošlej kvality zapísanej v albumoch „Kapely“, no uberá sa cestou nového bohatého zvuku. Farebné nástrojové kombinácie, drsná riava i jemná poetika stredopoľského folklóru sa striedavo, takmer neustále, rozpíja v atmosfére orientálneho zvukového sveta. Album tvorí akési interkultúrne médium. Na prvý pohľad nespojiteľné svety sa tu prepojili geniálnym spôsobom. Kapela ze Wsi Warszawa dokázala, že slnko svieti na všetkých rovnako, resp. všetka hudba sa rodí pod jedným slnkom. Slnko poľskej kapely spálilo hranice a rozšírilo obzory vnímania hudby v širokom kontexte.
Kapela Ze Wsi Warszawa – Ku Słońcu ft. Kayhan Kalhor
Album je rozdelený do dvoch poeticko-symbolických celkov. Prvá časť Słońce predstavuje deň, druhá časť Księżyc noc. Prechod zo svetla do tmy však funguje skôr na kontraste tematickom, než zvukovom. Avšak samozrejme, deň sa tmou nekončí, iba ďalej píše svoje príbehy v nočných snoch. Skladba Kalinowy sadek je jej voľným pokračovaním. Vychádza z rovnakého hudobného základu, no prechádza novým funky, bossa nova ošatením. Hostia na seba nenechali dlho čakať – do stredu rytmickej spleti sa pridáva zamatový hlas Mercedes Peón. Tarninowy ogień je lahôdka pre fajnšmekrov, ktorí si radi vychutnávajú temný zvukový kaleidoskop doplnený o životaschopnú elektroniku a skreč. Pieseň Zakołysanka, otvárajúca druhú časť albumu, začína baladickou introdukciou nostalgického rozhovoru ninery a sarangai. Po introdukcii nastupuje repetitívny vybrnkávaný „loop“, na ktorom vyrastá melódia poľskej uspávanky. Tu ma okrem iného zaujala práca s vokálmi – v prvej strofe dvojhlas v oktávach, v druhej kontrastne krúžiaci hlas v paralelných intervaloch. Po uspávanke sa poslucháč prebúdza v úderných nepravidelných rytmoch Polky Ryfky! Či skôr sníva a snením pokračuje v geografickom výlete od Východu na Západ? Polka Ryfka vychádza z drsných temperamentov poľského folklóru. Kapela tu využíva tradičné sláčikové nástroje z územia Poľska ako fidel plocka či suka bilgorajska.
Kapela Ze Wsi Warszawa – Isue / Palinocka ft. Mercedes Peón
Pri spracovávaní ľudových nápevov Kapelou veľmi oceňujem ich citlivý prístup ku každej piesni ako k osobitému svetu. Žiadna zbytočná prekomponovaná harmónia, ktorá by pôsobila vonkajším efektom, ale vnútorná meditácia vystavaná na minimalistických motívoch. To v piesni zanecháva jej duchovný ráz – či dokonca ho v nej ešte viac roznecuje. Takýto prístup si však okrem hudobných skúsenosti, techniky a invencie, vyžaduje úplné hĺbkové pochopenie a prežitie pesničky. Už na prvé počutie mi príjemne „zavoňala“ pieseň Bida blues.Psychedelická atmosféra, bluesový groove, technicky vycibrené a nápadité inštrumentálne sóla, ponurý zamatový prejav speváčky Sylwie Świątkowskej, striedaný skupinovým zvolacím refrénom s držanou sekundou a prerývaný farebnými hlasovými štruktúrami Mercedes Peón.
Dvojalbum uzatvára skladba Ku slońcu. Skladbu by sme mohli zaradiť do kategórie ethno ambient. Bourdonová zvuková plocha popretkávaná violovými alikvótmi, cimbalom a majstrovstvom Kayhana Kelhora na kemanche. Poslucháč má skutočne pocit, že sa blíži k slnku. Atmosféra tejto skladby vo mne evokovala multiinštrumentalistu Stephana Micusa, ktorý vo svojej tvorbe využíva rôzne druhy etnických cimbalov a na ich jednoduchých repetitívnych motívoch vytvára dlhé spirituálne plochy. Z bohatého inštrumentára projektu musím osobitne vyzdvihnúť cimbal. Magdalena Sobczak hrá na cimbale „huculskeho typu“, tradičnom ľudovom cimbale zakúpenom v ukrajinskej dedine Kosmacz v Ivano-Frankivskej oblasti. Aj vďaka tomu má varšavská kapela svoj nezameniteľný zvuk.
Albumu dávam pomyselných päť hviezdičiek. Hoc mi tam viac chýba ten ich originálny a trochu anarchistický varšavský folk punk! (Na ten sa na koncertoch tancuje najlepšie… J)
Je však jasné, že dobrá hudba nestojí na jednom mieste, pretože by sa mohla pokaziť. Święto Słońca je výborným príkladom toho, ako hudba zrie, spracováva staršie aj úplne nové impulzy. Projekt spojil veci nevídané a zavŕšil takmer 20-ročné formovanie kapely.
