Uplynuli už štyri roky odkedy dostal dnes už bývalý frontman Kasabian Tom Meighan zo svojej domovskej kapely vyhadzov a zároveň dva roky od posledného albumu The Alchemist´s Euphoria, na ktorom sa už úlohy speváka ujal Sergio Pizzorno. Zatiaľ čo predchodca novinky Happenings pôsobil pomerne rozpačito a nesúrode, nový album Kasabian je ucelenejší a vyzerá to tak, že Kasabian (2.0) našli zvuk a štýl, v ktorom sa cítia doma.
Album Happenings je mixom rocku, elektroniky a diska, čoho najlepším dôkazom je hneď otváracia skladba Darkest Lullaby. Na podobnej vlne sa nesie aj skladba Coming Back To Me Good aj keď je o niečo energetickejšia a podobnejšia predošlej tvorbe skupiny.
Keď vyšla skladba Call, ktorá bola prvou ukážkou z nového albumu, pôsobila možno až moc elektronicky a išlo o celkom veľký odklon či už od pôvodnej tvorby Kasabian ale aj od predchádzajúceho albumu. V kontexte celého albumu, ale skladba nepôsobí až tak osamotene a do celkového zvuku zapadá.
Podobnú dávku elektroniky nájdeme aj v skladbách Hell Of It, Bird In a Cage a G.O.A.T., práve posledná zmienená skladba by mohla celkom dobre fungovať aj naživo vďaka silnému gitarovému sólu vo svojom závere. Kasabian vždy vedeli ako spraviť chytľavé rockové skladby a tie sú prítomné aj na tomto albume v podobe dvojice skladieb Passangers a Italian Horror.
Svojou vlastnou cestou si ide skladba How Far Will You Go. Síce je kratšia ako dve minúty ale to absolútne neuberá na jej energii. Album uzatvára skladba Algorithms a ide zrejme o najlepšiu skladbu, ktorá sa na Happenings nachádza.
Energická a pozitívne ladená skladba sa nestratí ani medzi staršími kúskami z diskografie skupiny. Skladba však nie je novinkou, keďže vyšla ešte v roku 2023 a v porovnaní s ostatnými kúskami na albume je to poznať.
Je dobre, že je v trackliste na poslednom mieste, pretože keby bola umiestnená inde pôsobila by až príliš odlišne a narúšala by celkom vyváženú náladu albumu. Samostatne ale ide o pomerne silný kúsok a zrejme aj to najlepšie čo Kasabian pod vedením Sergia Pizzorna vyprodukovali.
Samotný Pizzorno sa neujal iba úlohy speváka ale i textára všetkých skladieb a rovnako album produkoval. K produkcii sa pridal aj Mark Ralp, ktorý už v minulosti spolupracoval napríklad s Years & Years, Clean Bandit či The Snuts. Aj keď medzi Pizzornom a Meighanom neprebiehajú žiadne mediálne roztržky či hádky istá dávka rivality tu stále je.
Samotný album vychádza takmer na deň presne od oznámenia o odchode frontmana a krátko pred vydaním albumu Happenings Meighan oznámil vydanie vlastného, v poradí už druhého, sólového albumu Roadrunner, z ktorého už vydal aj prvú ukážku v podobe skladby Above My Station, ktorá sa na pôvodnú tvorbu jeho domovskej skupiny, tak ako aj celá jeho sólová tvorba, ponáša o niečo viac ako Kasabian pod vedením Pizzorna.
Nie práve chcený odchod Toma Meighana rozdelil fanúšikov skupiny na dva tábory. Zatiaľ čo jedna skupina rešpektuje toto rozhodnutie a s novou tvorbou je spokojná, tá druhá je samozrejme naklonená sólovej tvorbe bývalého frontmana.
„Album Happenings má len niečo cez polhodinu, no Kasabian na ňom priniesli desať silných kúskov – bez zbytočnej vaty.“
Ani Kasabian a ani Meighan sa už asi nikdy nezbavia porovnávaniu s ich pôvodnou tvorbou. V takomto kontexte je album Happenings celkom veľkým odklonením od pôvodného zvuku. Ak sa ale na skupinu pozrieme tak, že odchodom Meighana začala svoju novú epochu, ide o dobre zvládnutý album a na rozdiel od jeho predchodcu pôsobí ucelenejšie.
Album má síce iba niečo cez 28 minút ale stačí to. Kasabian na ňom priniesli 10 silných kúskov a zapĺňať ho zbytočnou vatou nepovažovali za potrebné. Jednotlivé skladby tak lepšie vyniknú a poslucháči sa v nich nebudú zbytočne strácať.
Osobne som viac priklonený na stranu a produkciu Toma Meighana ale s trochu ťažkým srdcom uznávam, že sa album skupine podaril je ňom niekoľko silných skladieb, ktoré som určite nepočul naposledy.
