Ku koncu roka 2019 vydalo prešovské duo Katarína Koščová & Daniel Špiner album plný poézie. Verše, ktorými sa môžme nechať umyť.
Katarína Koščová obásnila takmer všekty z trinástich piesní na albume. O dve (Ako mi je, Soľná jaskyňa) sa postarala Silvia Kaščáková, taktiež rodáčka z Prešova. Okrem Katky Koščovej spolupracovala aj s Katkou Knechtovou, či Komajotou. Konkrétne Soľná jaskyňa je jednou z najúprimnejších piesní na slovenskej scéne za poslednú dekádu.
Hudobná zložka tiež nezaostáva za tou textovou. Katarína Koščová už dávno neexperimentuje, našla svoj žáner aj prejav, ktorý každou skladbou len zreje a zreje a zreje a… Po hudobnej stránke teda dvojica nesklamala a priniesla kvalitný nosič im taký samozrejmý. Hudobná zložka však necháva slovám dostatočný priestor preraziť.
Katke Koščovej nie je cudzí ani český jazyk, aj napriek skoro tristo kilometrovej vzdialenosti. Človek by si mohol myslieť, že bude mať bližšie k poľštine alebo ukrajinskému jazyku. Prešovčanka sa však nenechala ovplyvniť verejnou mienkou a tak priniesla dve výnimočné skladby. Tanči rozbilo nastolenú atmosféru albumu svojou tancuchtivosťou. Druhá s názvom Zůstalo ticho so svojou výpovednou hodnotou, paradoxne, prináša ticho. Je totiž viac než dôstojné zakončenie daždivej hranice. Celok pôsobí melancholicky, no o to viac kričiaci do sveta po hodnotách, pochopení a hľadajúci vlastné miesto v živote.
Dovolím si tvrdiť, že nikto by sa neurazil, keby Hranica dažďa vyšla ako zbierka básní. Texty totiž spĺňajú všetky atribúty kvalitnej poézie. Spolu s aranžmánmi prvotriednych hudobníkov však posúvajú slová do iných dimenzií.
Pod hlavičku Slnko records pribudlo ďalšie jedinečné dielo, ktoré vytŕča spomedzi nastolených trendov a razí si svoju vlastnú cestu. Aj v daždivom počasí.
