Max Lilja je fínsky violončelista, skladateľ, producent a predovšetkým známy ako jeden zo zakladateľov skupiny Apocalyptica. Skupiny, ktorá pritiahla pozornosť svojim debutom nazvaným prosto a výstižne – Plays Metallica By Four Cellos (1996).
Od tohto momentu je pre Lilju svet rôznych hudobných svetov hybnou silou. Vo svojej tvorbe Lilja tieto odlišné svety kombinuje do fúzie bez žánrových obmedzení. Inak povedané, nadobudnuté remeslo z prestížnej univezity Sibelius Academy sa rozhodol preskupiť do oblasti populárnej hudby.
Ak by sme hľadali spoločný menovateľ na aktuálnom albume 10 000 Miens je ním „elektronika“. Max Lilja vo svoje hudbe takpovediac nahmatáva tep doby a súhlasne pritakáva jej možnostiam. Necháva sa uniesť priehrštím zvukov a pôvodný charakter nástroja trhá na kusy. Pieseň Playground môže klamlivo napovedať, že sa máme tešiť na romantické sláčikové „dielka“ zafarbené v nánosoch elektroniky a konkrétnych zvukov. Avšak Playground je len pozvoľné antré. Nasledujúce piesne 25 Steps to Heaven a Gare du Nord oveľa viac vystihujú prevažujúce polohy, v ktorých sa album 10 000 Miens nesie. Nečakane (album mi bol ponúknutý s prívlastkom ambient) sú to tanečné beaty a vrstevnaté elektronické štruktúry. Sem tam medzi mraky unikne aj lúč pôvodne analógového nástroja. V najorganickejšom duchu sa nesie zlovestné dronové zastavenie, pieseň The Clown.
Max Lilja – 10 000 Miens Teaser
Max Lilja experimentuje a ťažko povedať, z akých všetkých zdrojov pochádzajú tie-ktoré zvuky. V dôsledku to nie je pre poslucháča dôležité, no z hľadiska kompozície a možností nástroja je to kapitola sama o sebe. V tomto ohľade mi nedá nespomenúť dve tuzemské mená. V spojitosti s violončelom je u nás doma najviditeľnejším menom Jozef Lupták. Jeho osobnosť sa spája predovšetkým so svetom tzv. „vážnej hudby“, ale nevyhýba sa ani experimentom s beatboxom. Viď. album Free in One (2017). Druhým menom je gitarista Dávid Kollár, ktorý podobne ako Lilja rozbíja tradičnú predstavu ako a kam možno posunúť zaužívané funkcie nástroja – v Kollárovom prípade zvuk a techniku hry na elektrickú gitaru. Samozrejme, Lilja, Lupták a Kollár sú každý niekde (úplne) inde, no predsa prvé asociácie smerovali práve k nim.
Max Lilja – Reflection
V poradí tretí sólový album Maxa Lilju 10 000 Miens je moderným pokusom na viacero použití. Mám pocit, že Lilja vedome ponecháva svojej hudbe istú príťažlivosť, páčivosť a hravosť. Jeho experiment prebieha skôr na rovine formy, ako obsahu.
Nepadá na nás žiadny intelektuálny balvan, ani disonantné orgie. Naopak. Nadnáša nás hlavne pozitívne vyžarujúca melodika a priam tanečná energia. Preto nový album môže rozšíriť obzory rockovému fanúšikovi. Rovnako zapadne do zbierky nadšenca elektronickej hudby, alebo sa môže stať inšpiráciou súčasných experimentátorov.
